Za Radičovej pád môže pravica. Preto som šiel do politiky. Pre PL.sk sa zo Šance vyjadril učiteľ František Oľha, pre ktorého zverejniť svoj majetok nebol problém

0
František Oľha z kandidátky strany Šanca. (Autor: Archív F. O.)

Prečo idete do politiky?

Politika ma vždy zaujímala ako občana, podnikateľa, učiteľa. Môj vzťah s politikou bol taký klasicky kritický, pravicový. Po roku 2012 sa ukázalo, že vtedajšie pravicové strany sú akosi „neopraviteľné“ a bez sebareflexie.

Je pre mňa ťažko pochopiteľné, že nikto z lídrov týchto strán neakceptoval, že práve oni sú zodpovední za katastrofu na pravicovej politickej scéne. V roku 2010 mali SDKÚ, SaS, KDH, MOST a SMK podporu okolo 49 % a dnes je ich podpora iba niečo okolo 25 %. Ale až na SDKÚ, nedošlo k žiadnej očiste. A aj „očista“ v SDKÚ bola cesta naspäť, nie dopredu. Ak by oni neboli Radičovej vládu dohnali ku krachu, dnes by som vám neodpovedal na žiadne otázky, venoval by som sa svojej práci a rodine a šiel by som voliť niektorú pravicovú stranu. A k tej mojej ceste do politiky ešte jedna drobnosť.

Možno to znie divne, ale strana Šanca si našla mňa, nie ja stranu. Ako podnikateľ som sa zúčastnil pracovného stretnutia, na ktorom si ma všimli Viliam Novotný a Eva  Babitzová. O pár dní v našej rodinnej firme pri dverách stál Viliam s ponukou na spoluprácu.

Čo bude mať Slovensko alebo volič z toho, ak vy budete sedieť v parlamente?

Nemyslím si, že celé Slovensko ma bude mať na 100 %, ale na 1000 % ma bude mať Prešov. Ospravedlňujem sa Bratislavčanom, ale určite sú pre mňa a mojich voličov najdôležitejšie záujmy východu.

Slovensko bude mať človeka z Prešova, ktorý tu niečo vybudoval, dokázal zamestnávať ľudí, ktorý tu chce žiť, učiť, vychovávať deti a starať sa o rodičov. Preto aj mojou prioritou je zmeniť volebný systém na viacobvodový, aby konečne politici mali zodpovednosť voči voličom, nie straníckym centrálam.

O tom, ako si vás „strana“ vyhliadla, ste už hovorili. Ako to bolo ďalej s vašou cestou na kandidátku?

Náhoda? Asi ani nie úplne náhodou, ale skôr súhrou okolností. Vedenie strany postupovalo presne tak, ako sa má a ako deklarovalo. Zvolali sa okresné rady, odkiaľ vzišlo poradie pre okresy, následne sa zvolali krajské rady a bol jasne stanovený kľúč. Prvých päť miest má predsedníctvo a potom postupne podľa krajov.

Na Prešovský kraj vyšlo najlepšie poradie na 10. mieste. Najvyššie nasadený kandidát za Prešovský kraj, Igor Pribula, ktorého si veľmi vážim, sa na krajskej rade vzdal pozície a navrhol mňa ako nováčika. Krajská rada to akceptovala a vedenie strany výber kraja (možno trochu nesmelo) potvrdilo. Nikdy som sa s ničím férovejším nestretol, a to ma utvrdilo, že moje rozhodnutie pre Šancu bolo správne.

Ak sa stanete poslancom, na akú oblasť sa zameriate?

Mojimi prioritami sú po prvé vzdelávanie, lebo ako učiteľ, školiteľ polygrafického SW pre nemeckú polygrafickú firmu a manžel učiteľky mám prehľad o stave školstva na základných a stredných školách. Po druhé prepojenie vzdelávania s praxou. Tu sme s bratom za niekoľko rokov dosiahli prepojenie viacerých škôl s našou spoločnosťou a každý rok poskytujeme žiakom priestor na prax v našej spoločnosti. Navyše už nejeden z našich žiakov u nás pracoval a naberal praktické skúsenosti.

Po tretie mikro, malé a stredné podnikanie. Unavuje ma dennodenný boj s byrokraciou a nezmyselnými obmedzeniami zo strany štátu. Štát musí vytvárať podmienky na podnikanie a život na Slovensku pre ľudí, ktorí sa chcú o seba postarať sami.

Hovoríte, že učíte, čo si myslíte o súčasnom stave školstva? Myslím tým štrajky, nespokojnosť učiteľov, ale aj rodičov…

Dofinancovanie školstva musí byť prioritou spoločnosti, lebo ináč bude krajina upadať. Reálne je dnes plat učiteľa nižší ako priemerný plat vysokoškolsky vzdelaných ľudí v hospodárstve. Ani po navýšení o 40 % sa učitelia nedostanú na úroveň energetických, bankových a IT vysokoškolákov a dokonca ani vysokoškolákov v štátnej správe. Takže presne tak vyzerajú aj noví učitelia a úroveň pedagogických fakúlt.

K peniazom len toľko, že väčšina krajín sveta vynakladá na školstvo v pomere k HDP viac ako Slovensko. Nemyslím si, že treba hľadať nové prostriedky, na investície do školstva. Okrem poriadku a korupcie treba zmeniť hlavne priority, čo je pre nás ako krajinu dôležité. Treba si postaviť otázku: je pre nás dôležitejšie minúť na zvýšenie počtu policajtov stovky miliónov eur a ďalšie desiatky miliónov eur na radarové automaty pri cestách ako investovať do vzdelania našich detí? Ak si budeme vedieť odpovedať na túto otázku, tak vyriešime dofinancovanie školstva.

Zúčastnili ste sa štrajku?

Manželka ako učiteľka ZŠ sa do štrajku zapojila. Pre mňa to bola tiež samozrejmosť, navyše SOŠ, kde učím, ako jedna z mála v Prešovskom kraji, štrajkovala celá. U manželky bol prístup vedenia férový, aj keď bola jediná štrajkujúca učiteľka. A štrajk SOŠ, kde učím, podporil dokonca aj zriaďovateľ školy, môj priateľ a bývalý triedny učiteľ Ing. Emila Blicha.

Prečo by mal volič dať krúžok vám a nie niekomu inému?

To, čo hlásam, tým sa aj riadim. Som zásadne proti korupcii. Naša firma roky nemala zákazky z mesta Prešov ani VÚC. Prečo? Lebo jednoducho nikdy nebudem korumpovať niekoho, kto má pečiatku a vplyv. Vyznám sa v školstve aj podnikaní a dokázali sme ich v našej firme skĺbiť dávno predtým, než súdruhovia zo Smeru objavili „Ameriku“. A hlavne aj v prípade zvolenia som a zostanem Prešovčan.

S kým z kandidátky máte najlepšie vzťahy?

Názorovo sú mi najbližšie Jarka Lukačovičová a Stano Horník, za priateľa považujem Viliama Novotného a výborná partia je z východu – dievčatá a chlapci Zlatica Horvátová, Ivana Avdijová, Marian Keruľ a Marek Košuda.

Aký je váš majetok? Ste vlastníkom nejakých firiem, nehnuteľností alebo akcií? Čo konkrétne a v akej hodnote vlastníte?

Môj majetok je 30 % akcií rodinnej firmy, ktorej hodnota je niekde okolo troch až štyroch miliónov eur, vlastním rodinný dom v hodnote približne 200-tisíc eur, ktorý viac vlastní banka ako ja. Aj po rokoch podnikania som ho musel pri rekonštrukcii zaťažiť hypotékou. Od minulého roku vlastním niekoľko motocyklov a manželka vlastní peknú záhradu pri našom dome, ktorú má od rodičov.

Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

Za pracovný úspech považujem viac ako 20 ocenení za najlepší inovatívny polygrafický výrobok – Zlatá pečať Zväzu polygrafie na Slovensku. Tiež je to 22 rokov podnikania vo firme s „jedným“ IČO-m, bez dlhov na daniach a poistnom. Som celkom rád, že som za 20 rokov podnikania nemusel meniť telefónne číslo. Za úspech pri učení považujem svojich študentov, ktorí sa uplatnili v praxi doma aj v zahraničí a za úspech v rodine považujem tri milované deti a manželku.

Ak by ste mohli Slovensku pomôcť, ako by ste to urobili?

Je niekoľko vecí, ktoré treba zmeniť: striktne by som trval na dodržiavaní zákonov, lebo zákon musí platiť pre všetkých rovnako, urobil poriadok v školstve a nastavil celú spoločnosť tak, aby školstvo bolo prioritou. Nie je predsa normálne, aby šéf školstva (minister) bojoval proti a nie za zmeny v školstve. A to nemyslím len platy, ale celý vzdelávací systém, kde SMER urobil z tejto pozície iba skladisko vysokopostavených členov strany. Tiež by som zmenil princíp, že minister musí byť politikom a členom tej, ktorej strany. V ČR veľa ľudí dodnes spomína na krásne obdobie, keď krajinu riadila úradnícka vláda odborníkov. Ďalej by som podporil zmeny v prerozdeľovaní prostriedkov pre poľnohospodárstvo, aby sa už nikdy nemohlo stať, že približne 90 % prostriedkov dostane 7 % žiadateľov.

Ktorých politikov si vážite a ktorí sú podľa vás v politike navyše?

Vážim si Luciu Žitňanskú. V politike je, aj podľa svojich vlastných tvrdení, už pár rokov navyše Robert Fico a z pravicových politikov to je jednoznačne pán Mikloško.

Spomínali ste, že pracujete v reklamnej agentúre… Pomáhali ste pani Babitzovej pri reklamnom marketingu strany Šanca?

Nie, dokonca aj tlačoviny, ktoré som strane dodával, boli iba pre „partiu“ z východu a boli riadne zaplatené aj s DPH. Žiadne fifty-fifty.

Čo hovoríte na reklamný vizuál ostatných strán? Napríklad logá, bilbordy, atď…

Páčia sa mi SaS, Most a SKOK!. KDH a SMER sa nedajú nijako rozlíšiť, ale myslím si, že to je mentálny nie vizuálny problém.

František Oľha má 45 rokov, učí na strednej škole a podniká v rodinnom podniku v reklamnom priemysle. Ako sám hovorí za jeho vstup do politiky mohol pád vlády Ivety Radičovej. Na pravicové strany má zmiešané názory a ak by sa dostal do parlamentu, venoval by sa hlavne regionálnym otázkam Prešova. Jeho manželka podobne ako on, je pedagogička a učí na základnej škole. Oľha v súčasnosti kandiduje do parlamentných volieb za stranu Šanca.
- Reklama -