Migranti sa v Európe stretávajú s nepriaznivým počasím, na ktoré nie sú zvyknutí, nepríjemným sa tiež stáva dlhé čakanie na verdikt preťažených azylových úradov, uvádza portál hnonline.sk. Jedným z nespokojných migrantov je aj Iračan Alí.
Alí má niečo vyše dvadsať rokov a na cestu do Nemecka ho priviedla nemožnosť nájsť si prácu v Bagdade. „Išiel som do Nemecka za lepším životom, namiesto toho som však všetko stratil. Po príchode tu bol totálny chaos a izby strašne smrdeli. Boli sme v stráženom tábore ako nejakí väzni. Na jedenie toho bolo málo a vreckové mi nestačilo. Dostal som 180 eur, len balíček cigariet stál šesť,“ opisuje Alí skúsenosti, ktoré ho viedli k návratu do Bagdadu.
Aj v Sýrii sú miesta, kde sa dá žiť normálne
Podobné skúsenosti opisuje aj 21-ročný Sýrčan Mohamed. „Je tu zima, tma, často prší a ešte musím nocovať v miestnosti s ďalšími pätnástimi ľuďmi. Prečo nás sem tí Nemci pozývali, keď sa o nás nevedia postarať?“ Mohamed študoval inžinierske štúdium na univerzite v Damasku. „Ľudia si myslia, že keď je v Sýrii vojna, tak sa bojuje všade. Ale tak to predsa nie je. Sýria je obrovská krajina a aj v nej sú miesta, kde sa dá normálne žiť,“ vysvetľuje Mohamed.
Nemecká vláda poskytuje pre podobné prípady repatriačný program, ktorý má migrantom pomôcť pri návrate do ich vlasti. Je pravda, že skutočne pred vojnou uteká len zlomok migrantov, väčšinou sú motivovaní ekonomickými dôvodmi. Utečenci dožadujúci sa návratu do krajiny pôvodu predstavujú zanedbateľnú menšinu v porovnaní s tými, ktorí chcú v krajine zostať. Spolkový úrad pre migráciu a utečencov uvádza, že až 85 percent migrantov plánuje v zemi zostať.
