Hajko, ktorý je autorom knihy Hoď do mňa kameňom: Spolužitie s Rómami na Slovensku, sa domnieva, že práve rómska otázka bude pre budúcnosť Slovenska určujúca. „Životná úroveň Rómov v odlúčených osadách stagnuje, až by som si dovolil povedať, že klesá. Vzniká tu preto logicky napätie, ktoré raz môže prasknúť,“ povedal Hajko pre ParlamentnéListy.sk.
Podľa Hajka však rómskej problematike venujú politici málo pozornosti. „Akoby ten problém bol vyriešený alebo udržiavaný v nejakej pozícii, že nám nič nehrozí. Ale ja si myslím, že nám hrozí,“ tvrdí spisovateľ.
Pesimistické vyhliadky
„Dnes máme na Slovensku zhruba 400-tisíc Rómov. Prognózy renomovaného prognostika pána Šprochu hovoria, že v roku 2030 by ich malo byť vyše 500-tisíc. Tým z hľadiska celkovej populácie presiahnu 10 percent. Samozrejme, nechcem vyvolávať paniku, Róm je taký istý človek ako príslušník majoritnej populácie. Chcem len povedať, že vývoj medzi Rómami a majoritnou populáciou je iný. V rómskych osadách je nezamestnanosť takmer všade 100 percent. Tí ľudia naozaj žijú zo sociálnych dávok. Ak rómska populácia bude rásť, nápor na sociálny systém bude stále väčší a aj podozrievavosť zo strany majoritnej populácie, že tu živíme nejakých príživníkov, bude stále väčšia,“ ozrejmil Hajko Parlamentným Listom.
Rómov najviac riešia KDH a Most-Híd
Na minulotýždňovom predstavení svojej knihy Hajko zhodnotil, ako k rómskej problematike pristupujú strany vo svojich volebných programoch. Ako autor upozornil, z osmičky politických zoskupení so šancou dostať sa do parlamentu sa osobitne rómskej otázke venujú len dve z nich – Kresťanskodemokratické hnutie a Most-Híd.
„Najviac sa rómskej problematike venujú vo svojich volebných programoch Kresťanskodemokratické hnutie a strana Most-Híd. Zatiaľ čo KDH svoj program poňalo skôr schematicky a odmieta etnický prístup k tejto otázke, tak Most-Híd si myslí, že je to sociálny a etnický problém a na základe toho navrhuje robiť aj konkrétne opatrenia,“ povedal ParlamentnýmListom.sk Hajko.
Nekomplexný prístup
Ostatné strany sa podľa Hajka venujú rómskej problematike skôr z pohľadu občianskej spoločnosti, pričom zlú sociálnu situáciu Rómov vnímajú ako problém vylúčených spoločenstiev. „Chudoba je problém, nie to, že Róm je chudobný,“ konštatuje spisovateľ, podľa ktorého strany ponúkajú skôr čiastkové riešenia, ako napríklad reformu vzdelávania, podľa ktorej by rómske deti šli do školy v skoršom veku. Nikto sa však nepozerá na príčinu toho, že samotní rómski rodičia deti do školy neposielajú.
Hajko sa preto domnieva, že vhodnejšie je nahliadať na celú vec ako na problém kultúry národnostnej menšiny. Takto na rómsku otázku podľa neho okrem strany Most-Híd hľadí sčasti ešte Strana maďarskej komunity.
Za koho kandidujú?
„Ťažko je hodnotiť stranu ako Smer-SD, pretože nemá volebný program,“ povedal Hajko s tým, že podobne je na tom aj Matovičovo hnutie OĽaNO. „Zaujímavosťou je, že Slovenská národná strana, ktorá si z Rómov často robila nosnú tému kampane, tak tá o Rómoch nepíše ani čiarku. Je to asi prístup nového vedenia,“ dodal. V nadchádzajúcich parlamentných voľbách kandiduje v rámci strán, ktoré majú šancu dostať sa do národnej rady, 10 Rómov. Najviac z nich za stranu OĽaNO-NOVA, ktorá má 4 rómskych kandidátov. Most-Híd má dvoch rómskych kandidátov, Sieť, KDH, Smer-SD a Sme rodina po jednom.
