„Historicky po prvýkrát sme mali celospoločenskú debatu o ľudských právach, ktorá vyzerala tak, ako keď nadvihnete kameň a vidíte, čo všetko sa pod ním hýbe,“ konštatoval s tým, že debata pred schválením ľudskoprávnej stratégie ukázala, že sa na Slovensku musíme učiť tolerovať názory iných.
Predkladateľ Miroslav Lajčák označil jej schválenie za „významné rozhodnutie“. Máme koncepciu, ktorá mapuje, kde sa Slovensko nachádza v oblasti ľudských práv, zdôraznil. Nikomu nič nenanucuje, nemá za cieľ polarizovať spoločnosť, nemení sa právny stav, doplnil šéf diplomacie. „Dnes máme referenčný dokument, pričom sa pripravujú akčné plány, ktoré sú rozpracovaním stratégie,“ poznamenal. Prípravu stratégie považuje Lajčák za užitočné cvičenie, ktoré však nebolo vždy jednoduché. „Pohľad do zrkadla počas príprav a diskusií nám odhalil aj vlastnosti, o ktorých sme zrejme ani nevedeli alebo si nechceli priznať, že ich máme,“ dodal v rozhovore.
Prípravu ľudskoprávnej stratégie zdedilo ministerstvo zahraničných vecí po predchádzajúcej vláde. „Nikto z predstaviteľov, ktorí ju navrhli, nikdy nepovedal, že je potrebná. Nechali nás v tom, dokonca sa ma niektorí pýtali, načo nám je,“ uviedol šéf rezortu zahraničia. Myslí si, že keby súčasná vláda od stratégie ustúpila, napočúvali by sa o sebe, ako si nevážia ľudské práva, ako to bolo dobre vymyslené a že terajšia vláda nebola schopná to dotiahnuť. „Mám pocit, že sme ich až trošku zaskočili tým, že sme túto úlohu prevzali a splnili. Podpory som sa ale nedočkal. Pričom som si dokonca kládol otázku, prečo stratégiu navrhovali a následne schvaľovali vo vláde. Schválili ju vtedy jednomyseľne, bez diskusie,“ povedal pre agentúru SITA Miroslav Lajčák. Celú situáciu vníma tak, že keď začal napĺňať, čo oni prijali, „boli ako vši pod chrastou, prípadne si ešte kopli.“
Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR je v porovnaní s obdobnými dokumentmi v krajinách Európskej únie oveľa konzervatívnejšia. Ako ďalej informoval Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv, keďže stratégiu pripravovali viac ako 2,5 roka, organizáciu teší, že ju vláda schválila. Ľudskoprávna stratégia je podľa jeho slov konzervatívnejšia nielen v oblasti LGBTI menšiny, ale aj v otázkach ľudských práv druhej a tretej generácie, a teda v oblasti ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv.
„Dokument v súčasnej podobe realisticky odzrkadľuje nastavenie slovenskej spoločnosti, pričom takáto stratégia by mohla ašpirovať i na jej posúvanie vpred,“ vysvetlil. Ako pokračoval, treba však uznať, že ministerstvo zahraničných vecí odviedlo vzhľadom na nenávistnú kampaň, ktorú rozprúdili ultrakonzervatívne kruhy, veľmi dobrú prácu. LGBTI mimovládky stratégiu ľudských práv spolu s ostatnými ľudskoprávnymi organizáciami tiež privítali, no zároveň vyjadrili konkrétne výhrady, ktoré bude do budúcna potrebné riešiť, uviedol výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.
Premiér Robert Fico stratégiu nazval vyváženou. Po dlhých rokovaniach došlo „k akej-takej zhode“, podčiarkol. Len vyvážený a kompromisný materiál môže byť východiskom, nemôžeme prijať materiál, ktorý by bol príliš naklonený k jednému alebo druhému extrémnemu názoru, zdôraznil.
