Za otrokov pritom Benjamin Skinner z organizácie Carr Center považuje nielen ľudí, ktorí sú nútení pracovať proti svojej vôli. Pod pojmom otroctvo sa skrývajú aj nútené manželstvá, pašovanie sexuálnych otrokýň či prostitúcia. Otroctvo oficiálne neexistuje v žiadnej krajine na svete, nájdu sa však štáty, v ktorých toto „odvetvie“ stále prekvitá napriek snahám o jeho vykorenenie zo spoločnosti.
Na zozname krajín, v ktorých sa stále nelegálne využíva práca otrokov, sú napríklad India, Pakistan, Nepál, Haiti či krajiny Latinskej Ameriky. Nie sú to však len rozvojové krajiny, v ktorých sa dajú nájsť ešte stále stopy po otroctve. Rovnako sa ľudia na nútené práce zneužívajú napríklad aj v Rumunsku či dokonca Spojených štátoch.
Zákazy nepomohli
Napriek tomu, že medzinárodné pravidlá zakazujúce otrokárstvo existujú už vyše 150 rokov, je vo svete stále viac a viac ľudí, ktorí nútene pracujú často v neľudských podmienkach. Dnes sa rovnako ako v histórii ukazuje, že ilegálna práca otrokov je na vzostupe a v istých kruhoch stále žiadaná.
Benjamin Skinner z organizácie Carr Center vo svojej správe priznáva, že napríklad moslimovia, ktorí dobyli územia dnešného Španielska, Portugalska, Francúzska, Talianska, Grécka a ďalších krajín v okolí Stredozemného mora, mali viac otrokov. Stoosemdesiat miliónov ľudí sa im však podarilo zotročiť počas 1 400 rokov. V súčasnosti však na svete žije 24 miliónov novodobých otrokov, čo je porovnaní s históriou alarmujúce číslo.
Celý článok si môžete v angličtine prečítať TU.
- Reklama -
