Na vine rozplývajúcich sa snov o živote v Nemecku je napríklad tohtoročná zima či dlhé čakanie počas azylového konania vedeného preťaženými úradmi. Ako uviedol pre MF Dnes Ali z Bagdadu, do Nemecka išiel za lepším životom, namiesto toho však všetko stratil. „Bol to totálny chaos, izby strašne smrdeli,“ spomína Ali na svoje začiatky v Mníchove, kde sa nechal zaregistrovať ako žiadateľ o azyl. „Boli sme v stráženom tábore ako nejakí väzni, ani šíšu sme si nemohli dať, lebo bola drahá. Jedla sme mali málo a vreckové mi nestačilo. Dostal som 180 eur, len škatuľka cigariet stála šesť,“ opísal.
Teraz už je Ali v Bagdade, peniaze na cestu späť mu poslala babička. Nič z toho, za čím sa do Nemecka vydal, nedostal. Čakal prácu, dobrý plat a byt.
„Prečo nás sem tí Nemci pozvali, keď sa o nás nevedia postarať?“ pýta sa ďalší z utečencov, 21-ročný Mohamed zo Sýrie. Do Nemecka chcel ísť za lepším životom.
Podľa Johanna Ehrnspergera zo Spolkového úradu pre migráciu a utečencov v Norimbergu nie sú dobrovoľné návraty do krajiny pôvodu nič ojedinelé. Zároveň však nie sú také masívne, aby sa situácia v Nemecku upokojila. V krajine totiž chce určite zostať 85 percent migrantov. Podobná situácia je aj vo Fínsku, odkiaľ utečenci odchádzajú pre mrazivé počasie.
