Nedávne ukončenie spolupráce s Juhokórejskou republikou v komplexe Kesong je pre ekonomiku KĽDR veľkou ranou. Takýmto krokom totiž príde režim Kima Čonga-una o významnú časť svojich legálnych príjmov, ktorých mu potom už veľmi veľa nezostáva. Odkiaľ teda berie severná Kórea prostriedky na financovanie svojej vojenskej mašinérie? Jedinou cestou pre Severnú Kóreu je podľa expertov zdroj príjmov zo zahraničia.
Ekonomika Pchjongjangu
Soul a Washington sa snažia prísnymi sankciami potrestať severokórejský režim za jeho jadrové ambície a raketové testy, ale nie je vlastne tak celkom jasné, či mali tieto obchodné sankcie nejaký dosah na krajinu, ktorá v zahraničnom obchode veľa vody nenamúti. Je ťažké odhadnúť aj prípadné škody na ekonomike, ktoré sankcie spôsobili, pretože KĽDR prísne tají všetky štátne štatistiky.
Jediné ako-tak overiteľné dáta má o severokórejskej ekonomike Soul, ktorý zbiera informácie od iných rezortov KĽDR a organizácií zaoberajúcich sa prieskumom. Juhokórejská centrálna banka publikuje odhady severokórejskej ekonomiky od roku 1991 a v tom poslednom za rok 2014 narástla ekonomika Pchjongjangu o 1 %, na takmer 34 miliárd dolárov. Odhadovaný export a import KĽDR dosiahol takmer 10 miliárd dolárov vrátane 2,5 miliardy z obchodu s južnými susedmi.
Výnosy zo spolupráce s Juhokórejskou republikou boli však výsledkom aktivít v spoločnom priemyselnom parku Kesong, ktorý je teraz uzavretý. Severokórejský režim má však napriek tomu stále cesty, ako si zaobstarať dosť prostriedkov na budovanie armády a nepreniknuteľnej informačnej bariéry, ktorá delí KĽDR od zvyšku sveta.
Čínska kalkulácia
Okrem južných susedov, s ktorými je Severná Kórea prakticky stále vo vojnovom stave, má režim Kima Čonga-una ešte jedného významného spojenca, a tým je Čína. Práve Peking je akýmsi diplomatickým ochrancom Pchjongjangu a je zároveň jeho najväčším a takmer jediným partnerom v zahraničnom obchode.
Peking však neobchoduje s Pchjongjangom a neprehliada jeho raketové testy len tak nezištne. Ani Čína totiž nechce riskovať kolaps severokórejského režimu v prípade príliš tvrdých trestov za raketové testy. Prípadný pád vlády v KĽDR spôsobený zahraničnými opatreniami by totiž mohol znamenať exodus severokórejských utečencov do Číny.
Export pracovnej sily
Obchod s Čínou však nie je jedinou aktivitou, ktorou sa režim pod vedením mladého vodcu Kima Čonga-una zaoberá v zahraničí. KĽDR pomerne úspešne „exportuje pracovnú silu“, a to doslova. Približne od roku 2005 vysiela režim do zahraničia svojich občanov, aby tam pracovali a priniesli tak domov zahraničnú menu. Podľa údajov Kórejskej obchodnej a investičnej agentúry pracuje vo vyše 40 krajinách sveta 60-tisíc až 100-tisíc občanov KĽDR.
Špeciálny vyslanec OSN pre ľudské práva v Severnej Kórei Marzuki Darusman vo svojej správe vlani uviedol, že vyše 50-tisíc Severokórejčanov pracujúcich pre zahraničné spoločnosti prinesie do štátnej pokladnice KĽDR 1 miliardu 200 miliónov až 2 miliardy 300 miliónov dolárov ročne.
„Akákoľvek zahraničná mena je okamžite prevedená komunistickej strane, ktorá tieto prostriedky používa na vývoj jadrových zbraní a rakiet alebo nákup luxusného tovaru,“ uviedol minister zjednotenia Juhokórejskej republiky Hong Yong-pyo po najnovšom teste severokórejskej rakety. Podľa kusých údajov, ktoré má Soul k dispozícii, si až 70 % valút zarobených Severokórejčanmi ponecháva Pchjongjang a zamestnanci namiesto týchto peňazí dostávajús len potravinové lístky a tamojšiu menu.
Lákanie turistov
Je to síce trochu netradičná dovolenková destinácia, ale ako cieľ svojej cesty si Kórejskú ľudovodemokratickú republiku vyberá v ostatných rokoch stále viac ľudí. Do krajiny prišlo v roku 2014 podľa oficiálnych štatistík severokórejských úradov až 100-tisíc zahraničných návštevníkov. Počet prichádzajúcich turistov v KĽDR rastie napriek občasnému zatýkaniu cudzincov, ktorí sa režimu zdajú byť podozriví zo špionáže pre západné mocnosti.
VIDEO Dovolenka v Severnej Kórei: Vzácny pohľad dovnútra tajnostkárskeho štátu
- Reklama -
