Biblia je praktický návod na dobrý život… Matoviča som prvýkrát naživo videla až na stretnutí kandidátov, priznáva čerstvá politička Henrieta Hrubá

Prečo idete do politiky?

Kandidatúru beriem ako prirodzený vývoj môjho profesijného, osobnostného a duchovného života. Roky sa venujem regionálnej tlači, tiež kultúrno- spoločenským magazínom hlavného mesta. V pozadí poznávam problematiku samosprávy, kultúry a kultúrnosti, ale i médií. V rozhovoroch s ľuďmi vnímam problémy krajiny. Po rokoch si uvedomujem, že niektoré veci sa môžu zlepšiť len zmenou v zákonodarstve a v exekutíve.

Čo bude mať Slovensko alebo volič z toho, ak vy budete v parlamente?

Chcem stáť pri tvorbe zrozumiteľných zákonov, tak, aby ich kontúram národ rozumel. Ich smerovanie k transparentnosti neznamená rozvíjanie ubíjajúcej byrokracie. Pri tvorbe legislatívy a nových opatrení budem podporovať verejné diskusie, aby bol národ informovaný a ľudia nemuseli reagovať až na výsledok procesu. V tomto duchu budem iniciovať verejnoprávne médiá, aby podporovali a hľadali formy ako interaktívne informovať divákov. Budem podporovať tvorbu vízie pre našu krajinu s kontinuálnym rozvojom lokalít, so vstupom nezávislých odborníkov na najvyššej úrovni exekutívy, či v rámci kreačných pôsobností NR SR. Budem podporovať a hľadať ďalšie formy distribúcie a vplyvu kultúry, kultúrnosti a duchovnej obnovy smerom k národu. Tieto hodnoty treba podporovať už vo vzdelávaní a výchove na školách.

Ako ste sa dostali na kandidátku?

Už dva roky vo mne dozrievalo, že chcem byť pri tvorbe zákonov a tvorbe vízií pre Slovensko. Chcela som však zostať nezávislá a nevstúpiť do politickej strany. Preto som vyhľadala predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Richarda Vašečku. Na základe nášho rozhovoru som mu poslala životopis. O tom, či som na kandidátke, som sa dozvedela až tesne pred jej oficiálnym zverejnením.

Ak sa stanete poslancom, na akú oblasť sa budete zameriavať?

Spomenula som už oblasť kultúry, okrem toho by som chcela, aby konečne uzrel svetlo sveta nový zákon o hlavnom meste, so spravodlivým financovaním a kompetenciami, ktoré budú mesto chrániť. Ďalej aby bol tlačový zákon doplnený o ochranu čitateľa ako spotrebiteľa. A takisto by som rada podporila tvorbu vízie pre Slovensko a jeho ďalšieho smerovania. Ako novinárka určite budem chcieť aby zákony boli zrozumiteľné.

Prečo by mal volič dať krúžok vám a nie niekomu inému?

Projekty, ktoré robím, som vymyslela, presadila, ale i udržala. Slovensko potrebuje odborníkov nielen so znalosťami, ale aj s praktickými skúsenosťami – so schopnosťou tvorby vízií, so schopnosťou presadiť čo je potrebné. Mám veľmi rada ľudí, svoje mesto a svoju krajinu, aj to je dôležité.

Priznáte svoj majetok? Ste vlastníkom nejakých firiem, nehnuteľností alebo akcií? Čo konkrétne a v akej hodnote vlastníte?

Vlastním rodinný dom na kraji Bratislavy, na ktorý mám hypotekárny úver.

Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

Teším sa, že z  informačného magazínu som so svojimi kolegami vytvorila mienkotvorný časopis, ktorý získava každý rok ocenenie v rámci svojej kategórie. Najväčšiu radosť mám z čitateľského fanklubu, ktorý in.ba oceňuje. Teší ma, že „distribuujem“ kultúrno-spoločenskú snahu v meste k ľuďom v meste. Som rada, keď každé nové vydanie zmizne ako teplý chlieb. Pre niekoho sú to malé veci, pre mňa veľké.

A naopak, čo bolo vašim najväčším neúspechom? Resp. čo vás najviac mrzí?

Je mi ľúto, keď píšeme o historických prechádzkach Bratislavy – že sme si nechránili svoje dedičstvo. V minulosti zmizla synagóga, teraz miznú technické pamiatky. Ničili sme architektonické dedičstvo Bratislavy a ani teraz si ju nechránime. Mrzí ma, keď sa stretávam s talentovanými ľuďmi, robím s nimi rozhovory a vidím ich schopnosti. Napriek tomu nemôžu nájsť uplatnenie v našej krajine. Ľudia pracujúci v kultúre, ale aj na tvorbe duchovných hodnôt, sú často finančne poddimenzovaní a musia mať ďalšiu prácu. Pohľad na kultúru (pozor, nejde len o umenie) nie je stále dostatočný. Prejavuje sa to najmä vo vnímaní a distribúcii kultúry a duchovnej obnovy smerom k národu. Je to veľká strata, lebo kultúra spätne ovplyvňuje národ. To všetko ma mrzí .

Ktorý politik Slovensku najviac škodí, podľa vás?

Politik, ktorý zamení sféru pozitívneho vplyvu za mocenské presadzovanie záujmov.

Ktorý politik je najužitočnejší?

Ten, ktorý má charakter a nezneužil svoje postavenie a kontinuálne sleduje ciele a zároveň reaguje na podnety občanov.

Pôsobíte ako šéfredaktorka časopisu už dlhé roky. Aké skúsenosti vám dala táto práca?

Musela som navrhnúť projekty tak, aby boli čitateľné, mienkotvorné, ale zároveň zábavné. Podať kvalitnú informáciu v podmienkach samosprávy čo najlepšie. Sledovať cieľ projektu a byť schopná reagovať flexibilne na zmeny, sledovať profesionalitu a zachovať ľudské vzťahy. Mám svoju zásadu – nikdy nepostavím svoj projekt alebo pracovný proces nad človeka, s ktorým spolupracujem. Tak neubližujem. Aj ťažké veci sa dajú riešiť. Potom sa darí, ale nie je to karierizmus.

Ako chcete novinárčinu využiť v politike?

Mám neustály kontakt s ľuďmi zo všetkých možných sfér spoločnosti, čo mi otvára pohľad do skutočnej situácie. Budem určite stavať na tejto širokej sieti prinášajúcej ucelenú reflexiu krajiny. Subjektívne mi práca tiež po rokoch priniesla veľa skúseností. Rada dôverujem, ale nedám sa manipulovať. Určite ako novinárka budem hľadať už spomínanú zrozumiteľnosť zákonov. Chcem, aby sa zdôraznilo dodržiavanie Etického kódexu novinára a dôslednejšie overovanie faktov. Bude to smerovať k serióznosti v kvalite informácií.

Vediete časopis, ktorý je prioritne zameraný na dianie v meste, pričom v jeho vedení sú zmeny. Vy sa ako šéfredaktorka musíte prispôsobiť. Je to náročné? Aj keď sa napríklad nezhodujete s názormi primátora, zachovať si odstup a byť profesionálkou?

Časopis roky sleduje profesionálnu úroveň vo svojich tematických okruhoch a vždy bol formovaný ako apolitický. Nikdy sa neobjavila tendencia zo strany primátorov ideovo do neho zasahovať. Mala som úplnú slobodu vo výbere a rozhodovaní. Veľmi to oceňujem. Takisto časopis zahŕňa aj informácie zo štátnych kultúrnych inštitúcií. Nikdy som nezažila úzkoprsosť zo strany vedenia mesta a nemusela som vylučovať a obmedzovať tieto témy i napriek tomu, že časopis vydáva mesto.

Ste na kandidátke strany OĽaNO, ktorú vedie Igor Matovič. Ten sa „preslávil“ niekedy prostorekou rétorikou. Súhlasíte s takouto prezentáciou lídra strany?

Každý ma svoju vlastnú personalitu a spôsoby, ja osobne preferujem iný prejav.

Poznáte sa s Igorom Matovičom osobne?

Nie, stretla som sa s ním prvýkrát až na stretnutí kandidátov.

Aký je váš názor naňho: aký je Matovič politik, človek…?

Oceňujem koncepciu strany, ktorá dáva možnosť nezávislým odborníkom vstúpiť do politiky a tiež spoločné hodnoty pravdy a spravodlivosti, ktoré pre stranu Matovič zadefinoval. Páči sa mi jeho rozhodnutie o vlastnom umiestnení na posledné miesto listiny na kandidátke, aby voliči potvrdili jeho pozíciu v parlamente.

Podľa aktuálnych prieskumov by sa strana OĽaNO mala dostať do parlamentu. V poslednom čase sa však ozývajú hlasy, že prieskumy sú zmanipulované. Považujete ich vy osobne za užitočné alebo naopak, za reálny obraz mienky občanov?

Prieskumy sú realitou každých volieb. Kto manipuluje verejnosť, to už je o jeho svedomí. Tí, ktorí robia zmanipulované prieskumy, nemajú dlhú životnosť. Dnešný volič má svoj názor, nemusí sa rozhodovať len medzi stranami, ale tak ako v OĽaNO, aj krúžkovaním vo výbere osobností. Napríklad, v Bratislave v posledných komunálnych voľbách prieskumy hovorili o inom, ako sa napokon voliči rozhodli. Určite treba zmeniť aj zákon v tom, že kandidáti do NR SR, ktorí sú vzadu, musia na svoj skok získať určité percentá z celkového počtu hlasov strany. Prináša to určitú diskrimináciu. Krúžkovaním sa však dá preskočiť, videli sme to aj v minulosti.

Na svojej stránke píšete, že budete presadzovať hodnotový systém, ktorý vzpruží našu krajinu. Aký to je hodnotový systém?

Naša krajina je vyčerpaná. Ľudia strácajú ideály o slušnej spoločnosti, nemajú vzory. Roky sa bojuje v parlamente. Ja chcem bojovať tiež, ale o charakter krajiny, o jeho víziu, o využitie hmotného a duchovného potenciálu pre rozvoj Slovenska. Jeden priateľ mi povedal: Heni, voláš sa Hrubá, treba spraviť hrubú čiaru za existujúcimi spôsobmi v slovenskej politike. Samozrejme, nie sme obrazoborci, a nebudeme ničiť dobré a kvalitné veci, systémy a procesy vybudované v krajine. Určite je aj veľa dobrého. Určite však existujú spôsoby ako získať prosperitu v krásnej krajine v strede Európy. Naša ústava vyviera z kresťanských koreňov, ak naviažeme na hodnotový systém, ktorý sa opiera o základné princípy ako nepokradneš a neprivlastníš si čo ti nepatrí môžeme zmeniť atmosféru v krajine.

Aké konkrétne opatrenia si viete predstaviť, ak by ste získali poslanecký mandát, že by ste prijali?

Nový zákon o hlavnom meste, doplnenie tlačového zákona, ako som spomínala. Odpolitizovanie verejnej a štátnej správy, postavenie vízií Slovenska s odborníkmi.

Čo konkrétne si predstavujete pod slovným spojením: povzbudiť Slovensko?

Nádej pre krajinu po odpolitizovaní, nová rozvojová vízia pre Slovensko. Zameranie sa na konštrukciu, teda možnosti ako pozitívne zmeniť krajinu.

Viete si predstaviť, že by strana, za ktorú kandidujete, išla do koalície s Robertom Ficom?

Nie.

Čo sa týka súčasnej vládnucej strany – SMER-SD, je častým terčom kritiky zo strany opozície. Tá však často neponúka konkrétne, alternatívne riešenia. Čo vám osobne prekáža na vládnutí Roberta Fica a čo by ste zmenili?

Vidím kontraproduktívnosť a nebezpečenstvo vo vláde jednej strany. Krajina potrebuje systémové zmeny. Politické dosadzovanie, ktoré je našou tradíciou, a to nielen pri Smere, ale aj predchádzajúcimi vládnucimi stranami, navždy ukončiť. Krajina potrebuje odborníkov so skúsenosťami. Išla by som až na vrcholy exekutívy v odpolitizovaní, teda aj ministri nemusia byť z radov politikov. Ak by však bol v nejakej strane ten najlepší odborník, má právo, samozrejme, na zverenú funkciu a na konkurz. Musel by sa však zbaviť straníckych väzieb.

Ľudia sú vo všeobecnosti znechutení – možno po nežnej revolúcii čakali, že sa všetko zmení ako šibnutím čarovného prútika… Veríte, že raz budeme mať na Slovensku „strednú triedu“, zamestnanosť v regiónoch, kde nezamestnanosť dosahuje alarmujúce čísla, jednoducho, ľudia budú môcť prežiť dôstojný život?

Verím, inak by som nemala vnútornú motiváciu vstúpiť do politiky. Ale chce to mimoriadnu pracovitosť parlamentu a vlády, konštruktívnosť, nestranícke myslenie, spojenie sa pre cieľ rozvoja krajiny a najmä víziu postavenú na odbornosti, o ktorej hovorím. Máme makroekonómov, ktorí už teraz poznajú systémové riešenia, vedia ako oživiť poľnohospodárstvo, pre Slovensko bola typická spätosť s pôdou. Treba vytvoriť podmienky pre zvýšenie podielu slovenských potravín na domácom trhu. Ide to ruka v ruke s osvetou a podporou krajiny. Vždy som obdivovala, ako v Izraeli dokázali doslova niekoľkokrát otočiť každý kúsok pôdy a v ťažkých politických podmienkach vybudovať vyspelé poľnohospodárstvo. Aj vyspelí Dáni si kupujú väčšinou len svoje potravinové výrobky, ak sa niečo má vybudovať, tak si treba určiť princípy. Súhlasím aj s úpravou daní pre monopolné a oligopolné firmy, ktoré majú na trhu výhody. Verím, že sa dajú vytvoriť makroekonomické stimuly pre rozvoj regiónov a celého Slovenska. Chce to viac, ako programové vyhlásenie vlády. Hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj, podopretý tretím sektorom a občanmi.

V spoločnosti dnes rezonuje téma utečencov. Ako sa k nej staviate vy? Prijali by ste utečencov na Slovensko?

 Zatiaľ sa nás migračná téma až tak nedotkla, skôr teoretizujeme a niekedy aj konšpirujeme. Myslím si, že je to preto, lebo vnímame ležérnosť EÚ, nevidíme politickú koncepciu riešenia obrovského fenoménu. Ako ľudia máme povinnosť poskytnúť bezpečie tým, ktorí utekajú pred genocídou. Aj poslanci EÚ v týchto dňoch odsúdili porušovanie ľudských práv islamistami voči kresťanom a iným menšinám, a kvalifikovali to ako genocídu. Kľúčové je rozlišovať tieto prípady od ekonomických migrantov. Prísne a zodpovedne nastaviť azylový proces, následnú integráciu, tak, aby sme chránili svoju kultúru a štát. Som veľmi prekvapená ako dlho EÚ nekonala akčne, jasnejšie, veď 28 krajín by sa malo spolu chrániť lepšie a predvídavejšie.

 Existuje podľa vás dlhodobé a racionálne riešenie ako túto problematiku vyriešiť?

Ide o komplexný fenomén, ktorý nevznikol zo dňa na deň. Prioritne by EÚ mala vidieť jasnejšie budúcnosť v globálnom dianí, ktorá ju bude následne ovplyvňovať. To najmenej, čo môžeme spraviť, je začať informovať ľudí v domovských krajinách o reálnych podmienkach a možnostiach v EÚ, o skutočnosti, ktorá je im často zatajovaná, a teda pod vplyvom klamstva prichádzajú do Európy. Utečencom by malo byť jasné, že azylový proces a podmienky pre migrantov v EÚ sú nastavené pre tých, ktorí prišli, aby si zachránili svoj život alebo rodinu.

Okrem tejto témy Slovensko žije aktuálne aj štrajkom zdravotných sestier a štrajkom učiteľov. Ako by ste z pozície politika túto situáciu riešili?

Spoločnosť sa musí spamätať, v čom žijú učitelia a školstvo. Pred piatimi rokmi mi zomrel po ťažkej chorobe manžel. Dcéra mala 14 rokov. Bojovali sme do poslednej chvíle. Ale žiaľ, zdravotný personál sa medzi sebou veľmi líšil, väčšinou podľa oddelenia. Aj tu sa treba pozerať individuálne. Niekto urobí v zdravotníctve to posledné pre vás, niekto vám nepodá základnú informáciu. Samozrejme, zdravotníctvo treba systémovo zmeniť, odstrániť korupciu, oceniť pracovitých.

Vízia pre krajinu, o ktorej hovorím ako o nevyhnutnosti, je práve o prioritách. Školstvo a zdravotníctvo sú priority. Ak budeme mať víziu, akú krajinu chceme, aké smerovanie školstva, zdravotníctva chceme mať o päť, desať rokov, tak budeme vedieť aký dôležitý je učiteľ či zdravotná sestra. Myslím, že máme v zdravotníctve a v školstve ľudí, ktorí najlepšie vedia, aké kroky majú teraz prísť na záchranu súčasného stavu.

Spoločnosť je akoby rozpoltená – napokon, množstvo ľudí žije na Slovensku z minimálnej mzdy… Je podľa vás štrajk riešením?

Štrajk nie je typický pre našu slovenskú mentalitu. Je výkrikom. Preto si musíme uvedomiť hlbokú vážnosť situácie. Nakoniec, všetci v tom máme podiel, lebo sme o situácii vedeli a málo sme o nej hovorili.

Poďme však k vám ako k človeku: netajíte sa tým, že ste hlboko veriaca. Čo vám viera v Ježiša dáva?

Kristus je Boh lásky. Urobil pre človeka maximum. Ponúkol každému jednému z nás osobný vzťah a priateľstvo. Nikomu nenanucoval svoje princípy. Dokonca ešte pred zradou svojho priateľa Petra (známe trojnásobné zapretie Krista) sa pýta Ježiš – miluješ ma, Peter? V Novom zákone je veľa príbehov vzťahu lásky Ježiša Krista k ľudom. K davu síce hovoril, ale vždy si našiel jednotlivca. Osobné stretnutie s Kristom vždy zmenilo človeka. Tak to je aj dnes. Poznať Ježiša Krista je istota na každý deň.

Na webe ste dokonca zverejnili svedectvo o momente, kedy ste skutočne vieru precítili a začali v pána Ježiša veriť…

Po nežnej revolúcii som si kúpila Novy zákon, je to časť Biblie. V jeden večer som sa rozhodla, že si prečítam evanjelium Matúša. Začala som rozumieť tomu, čo je tam napísané. Všetko sa odohrávalo v srdci. V ten večer som oľutovala a detailne spoznala miesta, keď som urobila niečo zlé v mojom živote. Zároveň som vnímala obrovskú radosť, lásku a odpustenie. Uvedomovala som si, že Kristus je Boh, ktorý ku mne hovorí. Mala som istotu, že som odložila najťažšie ruksaky života. Odvtedy sa na seba pozerám ináč, ale aj na druhých. Kristus je veľmi reálny. Ale viera je naše rozhodnutie. Biblia je praktický návod na dobrý život, ak sa do nej zahĺbite, spoznáte osobnú múdrosť pre seba a situácie, v ktorých ste, pre vaše vzťahy, ale nájdete aj poznanie pre „ múdrosť vodcov a vedenie národov…“ Kresťanstvo však nemá byť nálepka, ale spôsob života plný dobrého ovocia.

V spomínanom svedectve píšete: „Verím, že nová Jozuovská generácia prinesie budovanie Božieho kráľovstva tu na zemi, a nie vlastných náboženských impérií, alebo osobných ambícií. My všetci, ktorí máme túto túžbu v srdci, sa musíme chrániť, pretože Boh chce v prvom rade naše srdce a potom spôsobí veľké veci, o ktorých snívame.“ Je to vaša vízia, ktorej sa držíte?

Jozua je hrdina Starého zákona. Keď Izraeliti doputovali k zasľúbenej krajine, poslali svojich vyzvedačov, aby urobili prieskum. Vyzvedači sa zľakli, pretože videli v krajine obrov a dostali z nich veľký strach. Jozua, jeden z vyzvedačov,  však mal úplne iný pohľad. Nepozeral na obrov, ale uvidel obrovské strapce hrozna a  pred sebou krajinu mlieka a medu. Sú tu dva symbolické pohľady. Ja chcem pri budúcnosti Slovenska, aj v situácii, keď máme pred sebou veľkých obrov, vidieť Jozuovými očami. Nakoniec, zo spomínanej krajiny sa stala pre Izraelitov zasľúbená zem. Slovensko je stále krásne, má múdrych ľudí – je tu obrovský potenciál. S múdrosťou a Božím vedením z neho môžeme mať nádhernú krajinu!