Marjanovič píše, že to, že Severoatlantická aliancia sa rozhodla dať najavo, že nie je mŕtva tvárou v tvár „rozbujnenému putinovskému imperializmu“, je „nápad v zásade fajn“. „Človek sa neubráni dojmu, že to je až príliš tradičné gesto na to, aby bolo voči novodobej kremeľskej prefíkanosti účinné,“ obáva sa však komentátor.
A kladie si otázku, načo vlastne budú aliančné sily rýchlej reakcie, keď napríklad v Estónsku ruská tajná služba provokáciami uvedie do chodu rebéliu miestnych po rusky hovoriacich obyvateľov. „Budú alianční vojaci bojovať s tamojšou obdobou domobrany, akú poznáme z východoukrajinského Donbasu? A budú mať vojaci mandát zo strany vlád svojich krajín, aby sa púšťali do šarvátok s takou guerillou a potom sa vracali domov v rakvách?“ pýta sa Marjanovič s tým, že je známa slabosť západných demokracií, že aj keď dokážeme viesť silné reči, nedokážeme sa za niekoho ďalekého obetovať.
„Preto je možné sa domnievať, že vycerené zuby Severoatlantickej aliancie nechávajú Putina pokojným,“ obáva sa Marjanovič.
Celý text si môžete prečítať TU.
autor: vam
