Internet a sociálne siete sú hojnou pôdou pre predvolebné pútače, „plagátiky“, bannery, vtipné mixy vizuálu a ostré či rázne hlášky. Podobne je na tom aj „pani Mária“. Ide o fotku starej mrzutej pani s cynickým textom: „Ideš voliť? Toto je pani Mária a ona voliť ide. Chceš, aby pani Mária rozhodla o tvojej budúcnosti?“ Tento predvolebný odkaz sa objavil na facebookovej stránke Meanwhile in Slovakia.

Internetový “plagátik” vyvolal poriadny rozruch. Zdroj: Facebook
„Pani Mária“ rozdelila internet na dva tábory. Tí, ktorí sa na „vtípku“ uchechtávajú a na tých, ktorí ho kritizujú za škatuľkovanie nielen voličov, ale aj Slovákov vo všeobecnosti. „Ako sa tak pozerám na pani Máriu, nech radšej zostane doma a nerobí neplechu,“ či „V Detve bolo treba pozbierať občianske a vrátiť až na MDŽ“. Aj takéto komentáre sa objavili pod obrázkom.
Jedna z užívateliek však upozornila na dôležitý fakt. „Opäť raz účel svätí prostriedky. Chápem, že treba motivovať ľudí, aby šli voliť a dobre zvážili svoju voľbu. Ale len pre poriadok vecí.Toto nie je pani Mária a nejde voliť. Niekto zneužil tvár tej starej dámy (asi si jej fotografiu prachobyčajne ukradol z netu), aby ´stelesnila´ istý typ slovenského voliča a podsúvaním nejakých jej možných osobnostných charakterových čŕt chce mobilizovať opačnú voličskú základňu (s ktorou sa pokojne aj ja môžem stotožniť, ale o to nejde). Autorkou tejto fotografie je ale Newyorčanka Susan Sermoneta a je to fotené na deň detí v roku 2008 v Bennettovom parku v New Yorku. Tá dáma s narúžovanými perami je pôvodom Ruska a o našich voľbách ani netuší. A ani autorka fotky isteže netuší, že jej jednoducho šlohli fotku. A toto sa deje furt,“ píše v komentári pod obrázkom.
Blogerka Daniela Mužíková na portáli Denníka N v blogu Nájdi chybu si tiež posvietila na spomínaný virál. „Rovnocennosť pohlaví, sexuálnych orientácií, etnicít či náboženstiev sa pomaličky (no dobre, ešte pomalšie, ale predsa) dostáva do vnímania ľudí. Fotografia s pani Máriou však vyzerá, že sa odhodlane snažíme predísť hoc aj hypotetickému riziku slušnosti vo väčšinovej spoločnosti. A tak si hľadáme ďalšie kritériá, na základe ktorých môžeme niekoho zhadzovať a osočovať za naše nespokojné životy,“ píše autorka.



