Vyšetrovali ho traja lekári – všeobecný, internista a dermatológ. Bolo vyjadrené podozrenie z obličkového tumoru, ale všetky urobené testy boli negatívne. Kvôli istote ho mali operovať, ale Jack operáciu odmietol. Po troch dňoch nemocnicu opustil. Asi po týždni od udalosti v lese, začali zapáleniny bez ošetrenia pomaly ustupovať, až napokon celkom zmizli.
Mladíci si svoj neobyčajný zážitok ponechali len pre seba. Až po niekoľkých rokoch sa s ním zdôverili istému americkému vedcovi a publicistovi, ktorý bol známy tým, že sa zaoberal výskumom nevysvetliteľných a záhadných prípadov únosov ľudí.
Tento vedec – jeho meno si už nepamätám – zozbieral mnoho podobných prípadov, aj takých , keď na tele unesených ostali stopy po pravdepodobných lekárskych zásahoch, ktoré spôsobili ich únoscovia. Viacerí z unesených sa v hypnóze rozpamätali na to, že ich telo bolo vyšetrované a do tela im boli zavedené rôzne sondy.
V konzultáciach s lekármi špecialistami sa spomenutý vedec dozvedel, že je celkom možné, že cudzie bytosti, ktoré unášali ľudí, mohli mať záujem získať mužské spermie a ženské vajíčka za účelom ich analýzy.”
“Skutočne je to neuveriteľné, ak je to všetko pravdou”, vyriekla zamyslene Ginette, ktorá dosiaľ s niečim podobným, vo forme, ako to teraz od Denisa počula, nebola nikdy konfrontovaná.
“Počula som svojho času aj o fenoméne Bermudského “trojuholníka”, ale nevenovala som tomu ďalšiu pozornosť. Ale tvoje rozprávanie ma urobilo zvedavou na tieto záhadné veci. Predpokladám, že aj v tomto prípade máš informácie a vieš mi o tom porozprávať.”
“Pravdaže mám – moja zvedavosť bola vždy neukojiteľná a preto som sa veľmi veľa naučil. To, čo ti teraz porozprávam, sa odohralo sedemnásteho januára v roku 1949 a budeš pritom ešte viac otvárať oči a napínať tvoje pekné malé ušká,” zasmial sa a začal:
“V ten deň sa lietadlo spoločnosti Star Ariel, značky Tudor, okolo jedenástej hodiny predpoludním blížilo ku kontrolnej veži na bermudskom letisku. Pilotoval ho skúsený pilot, kapitán McPhee. Vo vzdialenosti asi 280 kilometrov od veže oznámil príslušnému letovému dispečérovi svoj prílet. Počasie bolo dobré, svietilo slnko a v atmosfére sa nedialo nič mimoriadne. Rádiogram zo spomenutej vzdialenosti od letiska bol ale poslednou informáciou z paluby lietadla a zároveň poslednou známkou života všetkých cestujúcich v ňom. Lietadlo a dvadsať ľudí, ktorí v ňom leteli, už nikto viac neuvidel.
V tom istom čase, keď lietadlo bolo vo vzduchu, sa vo vzdialenosti asi tristo kilometrov južne od Bermudských ostrovov, konali manévre amerického námorníctva. Po tom, keď sa lietadlo viac už nehlásilo, boli priamo odtiaľ vyslané lode a lietadlá, aby pátrali po stratenom lietadle. Hoci bola záchranná akci okamžite odštartovaná a počas nej boli doslova prečesané tisícky štvorcových kilometrov, skončila sa neúspešne.
Nenašiel sa nikde ani plávajúci olej, ani žiadne zvyšky z lietadla. Neboli nájdené ani nijaké mrtvoly – skrátka nenašlo sa absolutne nič, žiadna stopa, čo by poukazovala na stroskotané lietadlo spoločnosti Star Ariel. Krátko potom sa pátracia akcia sústredila na nový cieľ. Rybárska loď Driftwood, ktorá sa plavila na ostrov Bimini, patriaceho do zlopovestného a obávaného Bermudského “trojuholníka”, s piatimi ľuďmi na palube, zmizla tiež v ten istý deň, a to bez akejkoľvek stopy.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
