Americký diplomat Henry Kisssinger (držiteľ Nobelovej ceny za mier za podiel na dohode o ukončení bojov amerických vojsk vo Vietname, pozn. red.) si myslí, že žiadna krajina sa nemôže vyrovnať sama so súčasnými globálnymi hrozbami. Pričom poznamenal, že nezáleží na jej celosvetovom vplyve. Vo svojom rozsiahlom zamyslení na tému vízie rozvoja vzťahov medzi USA a Ruskom, ktoré napísal pre The National Interest, zdôraznil, že osudy oboch krajín boli po skončení studenej vojny veľmi úzko prepojené.
USA by nemali vnímať Rusko ako hrozbu
Avšak nádeje na produktívnu spoluprácu sa ani zďaleka nenaplnili. Namiesto toho sa krajiny začali navzájom osočovať a do vzájomných vzťahov sa vrátila nedôvera a podozrievavosť, presne ako v čase studenej vojny. „USA by nemali vnímať Rusko ako hrozbu pre svoju bezpečnosť, ale ako kľúčový prvok novej globálnej rovnováhy vo svete,“ uviedol bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger. Diplomat je presvedčený, že za súčasnými pomerne napätými vzťahmi medzi krajinami je historická skúsenosť oboch veľmocí.
Za všetko môže historická skúsenosť
Zatiaľ čo pre Spojené štáty predstavoval koniec studenej vojny vieru v nevyhnutnosť demokratickej revolúcie a rozšírenie medzinárodného systému založeného na zásadách právneho štátu, tak história Ruska je poznačená oveľa zložitejším procesom. „Pre krajinu, ktorá bola stáročia napádaná, či už z východu, alebo zo západu, bude mať bezpečnosť vždy nielen právny, ale aj geopolitický význam. Výzvou, ktorej teraz čelíme, je spojiť oba uhly pohľadu, právny a geopolitický, do jednej koncepcie,“ myslí si Kissinger. Vyslovil tiež presvedčenie, že politické elity Spojených štátov a Ruska budú musieť nájsť odpovede na mnoho zložitých otázok.
Otázky na zamyslenie
Kľúčové sú podľa neho tieto otázky: „Ako môžu Spojené štáty spolupracovať s Ruskom, ktoré neprechováva ich hodnoty, ale je nepostrádateľnou súčasťou medzinárodného poriadku? Ako má Rusko brániť svoje bezpečnostné záujmy bez toho, aby spôsobilo obavy v susedných krajinách a získalo ešte viac nepriateľov? Môže vôbec Rusko zaujať pozíciu, že bude rešpektované vo svete, a pritom by to nenahnevalo USA? Budú USA môcť brániť svoje hodnoty bez toho, aby vznikol dojem, že sú pripravení šíriť západné ideály prostredníctvom sily?“ vyzýva Kissinger k zamysleniu sa. On sám odpovede na tieto otázky neponúkol. „Mojím cieľom je podporiť úsilie na ich preskúmanie,“ dodal.
Obe krajiny sú rovnako dôležité
Mnohí komentátori, či už ruskí, alebo americkí, odmietajú možnosť, že by mohli USA a Rusko kooperovať na vytvorení nového medzinárodného poriadku. Podľa ich názoru totiž Spojené štáty a Rusko začali viesť novodobú studenú vojnu. S týmito názormi Kissinger nesúhlasí a hovorí, že obe krajiny majú rovnako dôležitú úlohu na tom, aby sa súčasná turbulentná a neustále sa meniaca situácia zmenila v novú, stále viac multipolárnu celosvetovú rovnováhu. Diplomat tiež uviedol, že súčasná svetová nestabilita nemá obdobu, a argumentuje tým, že kým v minulosti pochádzali svetové hrozby z krajín, ktoré mali v rukách príliš veľkú moc, dnes je opak pravdou.
S Ruskom sa musí počítať
„Hrozby stále vznikajú v dôsledku zničenia štátnej moci a vzniku nekontrolovaných území,“ poznamenal. Kissinger pokračuje, že rastúce mocenské vákuum nie je žiadna krajina schopná ustáť sama, a to bez ohľadu na to, aká je silná. Práve táto skutočnosť si podľa neho vyžaduje „trvalú spoluprácu medzi USA, Ruskom a ďalšími významnými mocnosťami“. Preto je presvedčený, že akýkoľvek pokus o zlepšenie vzťahov medzi oboma krajinami by mal zahŕňať diskusiu o novom rozložení síl na medzinárodnom poli. Cieľom rokovaní medzi USA a Ruskom by podľa neho mal byť vývoj strategickej koncepcie vzťahov, v ktorej bude možné vyriešiť spory. „V rozvíjajúcom sa multipolárnom svete by malo byť Rusko považované za kľúčový prvok každej novej globálnej rovnováhy, a nie ako priama hrozba Spojených štátov.“
Ukrajina ako most medzi Západom a Ruskom
Na záver svojho článku sa bývalý minister zahraničia zamyslel aj nad situáciou na Ukrajine či v Sýrii. Čo sa týka Ukrajiny, tak tá by podľa neho mala byť „mostom medzi Ruskom a Západom a nie základňou ktorejkoľvek zo strán“. Pokiaľ ide o vyriešenie situácie v Sýrii, tam by zase podľa neho mohlo zafungovať spoločné americko-ruské úsilie koordinované s ďalšími významnými štátmi. Toto spojenectvo by potom mohlo vytvoriť pôdu pre mierové riešenia na Blízkom východe a možno aj na iných miestach.
