Francesco Sisci bol prvým cudzincom prijatým do študijného programu Čínskej akadémie spoločenských vied. Žije v Pekingu, je dlhoročným prispievateľom Asia Times a teraz sa vydal do Vatikánu, kde hovoril so samotným pápežom.
Pápež František sa v rozhovore vyjadril, že k Číne prechováva veľký obdiv. Nie k ideológiám, ale k jej ľudu, k jej neuveriteľne dlhej histórii a schopnosti čeliť realite. Existujú mnohé veci, ktoré by sme sa od Číny, ktorá sa v súčasnosti vlastne prvýkrát naplno otvára zvyšku sveta, mohli naučiť.
„Pre mňa bola Čína vždy východiskovým bodom veľkosti. Ohromná krajina. Ale viac než len krajina, ohromná kultúra, s nevyčerpateľnou studnicou múdrosti,“ vyjadril pápež František svoju mienku o Číne.
Čínu vníma ako krajinu, ktorá bola dlho uzavretá, plná krásy a múdrosti, s históriou dlhšou, ako si dokážeme predstaviť. Dokonca sa niekde dopočul, že to bol Marco Polo, kto do Talianska z Číny priniesol rezance. „Takže to boli Číňania, kto ich vymyslel. Ale neviem, či je to pravda, to hovorím len tak na okraj.“
Dôležité je však nebáť sa a otvoriť dialóg. Ten je totiž základom pre spoluprácu. Ak spolu nebudeme komunikovať, nikam sa nedostaneme. Dialógom však nemyslí, že by v ňom mali byť víťazi a porazení, len sa jeden od druhého učiť a uvedomiť si, že je pred nami ešte dlhá cesta. „Západný svet, východný svet a Čína, tí všetci majú kapacitu na udržanie mieru a stability, a silu to dosiahnuť. Musíme nájsť cestu; vždy prostredníctvom dialógu, iná neexistuje.“
„Poznanie vzniká prostredníctvom dialógu. Naozaj stabilný mier vzniká prostredníctvom dialógu. Dialóg nie je spôsob ako dosiahnuť kompromis, polovicu torty pre teba, zvyšnú polovicu pre mňa. To sa stalo v Jalte a všetci sme videli výsledky,“ kritizoval pápež konferenciu po druhej svetovej vojne, keď došlo k rozdeleniu Európy na východnú a západnú.
Reč bola aj o starnutí populácie a nedávno zrušenej čínskej politike jedného dieťaťa. Pápež zhodnotil, že je nutné sa starnutiu populácie nejako postaviť, lebo napríklad v Taliansku je prirodzený prírastok obyvateľov už negatívny. Podotkol, že sa mu zdá, že aj Čína si túto skutočnosť uvedomuje a „otvára sa novým možnostiam“.
Hlavné však je nelipnúť na vlastnej minulosti, vyrovnať sa s ňou a ísť ďalej dopredu. A to nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú civilizáciu. Preto vkladá do Číny veľké nádeje a tvrdí, že nie je nutné sa jej báť. Stačí len komunikovať, lebo civilizácia s takou obrovskou históriou, kultúrou a vedomosťami môže svetu naozaj veľa ponúknuť. Múdrosť sa totiž kumuluje, ale ideológie sú pominuteľné.
Celý rozhovor si môžete v angličtine prečítať TU.
autor: spa
