Ľudomil či tyran? Týchto 10 vecí vás prinúti pouvažovať nad Kaddáfím

    0
    Bývalý líbyjsky vodca Muammar Kaddáfí. (Autor: SITA)

    Kaddáfí zomrel v roku 2011, no jeho obraz stále nie je jednoznačný, ba práve naopak, vykresľuje ho ako tyrana. Tak sa teda poďme pozrieť na 10 vecí, ktoré opísal server globalresearch.ca.

    1. Domov ako základná potreba

    V jeho Zelenej knihe boli opísané názory či postrehy, kde sa uvádza, že „domov je základnou potrebou jednotlivca i rodiny a preto by nemal byť vo vlastníctve iných“. Túto knihu zahrnuli ako súčasť národného vzdelávacieho systému. V časti nazvanej Príbytok kritizoval nájom. „Nikto nemá právo stavať dom okrem vlastného a domu svojich dedičov, za účelom jeho prenájmu, pretože dom predstavuje potrebu inej osoby a jeho výstavba za účelom prenájmu je začiatkom kontroly nad potrebou tohto človeka a v potrebe spočíva sloboda,” píše sa v knihe.

    Zelená kniha je súborom Kaddáfího politických názorov a myšlienky v nej obsiahnuté považoval za ideál usporiadania jednak štátu, ale aj spoločnosti. Kniha vyšla v troch dieloch medzi rokmi 1975 až 1979.

    2. Vzdelanie a lekárske ošetrenie zadarmo

    Faktom je, že pod Kaddáfího vedením sa mohla Líbya pochváliť jedným z najlepších zdravotníckych systémov na Strednom východe a v Afrike. A čo keď Líbyjčan nemohol získať prístup k vzdelaniu či starostlivosti? Zdravotnú starostlivosť mu preplatili v zahraničí. Štátom. Samozrejme, zdravotná starostlivosť bola ľudským právom a navyše zadarmo pre každého Líbyjčana.

    Pri vzdelaní je zaujímavá ešte jedna vec, a to spôsob, akým Kaddáfí v Zelenej knihe naň nazeral. Klasické vzdelávanie, keď deti musia sedieť v školách v určených hodinách a metodizovaná učebná osnova, je proti ľudskej slobode. Kritiizoval najmä povinné predmety, ktoré sa mučia v školách učiť. Spoločnosť by mala zabezpečiť všetky druhy vzdelania, no ponechať možnosť slobodnej voľby akékokoľvek predmetu, ktorý by sa chceli študenti učiť.

    3. Zavlažovací projekt

    Tento projekt, ktorý možno označiť aj za najväčší zavlažovací projekt na svete, mal umožniť dostupnosť vody všetkým ľuďom v krajine a sám Kaddáfí ho označil ako ôsmy div sveta. Pre púštnu krajinu je totiž prístup k pitnej vode viac ako nevyhnutný. Systém fungoval tak, že privádzal pitnú vodu z viac než tisícky studní na Sahare do pobrežných miest.

    4. Podnikanie v poľnohospodárstve

    A to celkom zadarmo. Štát takémuto podnikateľovi mal zadarmo zariadiť dom, poľnohospodársku pôdu, hospodárske zvieratá i osivo. V Zelenej knihe sa uvádza, že poľnohospodárska výroba využíva človeka a pôdu, bez tretieho faktoru. Je navyše úplne rovnaká ako manuálny proces v priemyselnej výrobe. „Pôda nie je vlastníctvom nikoho”. Ale každý má právo používať ju a mať z nej prospech, napríklad na základe práce. Je dovolené vlastniť pôdu a podiel na nej majú mať tí, ktorí na nej žijú.

    5. Príspevok pre matky

    Päťtisíc dolárov, čo je okolo 4 500 eur za pôrod dieťaťa, to je celkom slušné.  Tak o takúto sumu si mohli prilepšiť novopečené matky po pôrode. Tým slovenským sa o takejto sume môže zatiaľ iba snívať. U nás totiž tento príspevok na jedno dieťa nedosahuje ani 1 000 eur.

    6. Elektrina zadarmo

    Žiadne účty za elektrinu, to bolo tiež realitou Kaddáfího vlády.

    7.  Lacný benzín

    Hoci sa aktuálne cena ropy dostala na svoje historické minimum, lacný benzín bol súčasťou už Kaddáfího vlády. Liter stál asi tak 0,14 dolára, čiže trinásť centov. Keď umrel vodca, niektorí obyvatelia sa chodili na jeho pozostakty pozerať na autách poháňaných jeho vlastným benzínom. Tony kvalitného paliva sa našli v púšti južne od jeho rodnej Syrty, kde bol zabitý. Džuma Abufnás, inžinier dohliadajúci na prevoz zásobníku vtedy vyhlásil, že nikto nevie, odkiaľ Kaddáfí benzín zobral, no nájdený bol čiastočne pod zemou a schovaný v púšti.

    8. Vyššia úroveň vzdelania

    Vodca dokázal aj to, že počas  jeho vlády sa gramotnosť populácie zvýšila na 87 percent, pričom predtým bolo gramotných len 25 percent obyvateľov krajiny. Rovnaký percentuálny podiel potom dosiahlo aj vysokoškolské vzdealnie.

    9. Štátna banka

    Počas Kaddáfího vlády mala krajina aj vlastnú štátnu banku. Tá bola k občanom mimoriadne veľkorysá, veď úvery poskytovala s nulovým navýšením. Krajina okrem toho nemala ani zahraničný dlh.

    10. Zlatý dinár

    Vodca sa snažil presadiť aj jednotnú africkú menu naviazanú na zlato. Chcel pokračovať v šľapajách Marcusa Garveyho, ktorý sa snažil o zjednotenie Afriky. Samozrejme, myšlienka zlatého dinára sa nestretla so svetovým pochopením, hoci by mohla Afriku konečne vytrhnúť z biedy. Podľa niektorých odvážnych teórií bolo práve toto dôvodom, aby NATO proti líbyjskému vodcovi zasiahlo.

    Prišli s tým aj ruské štátne médiá, podľa ktorých bol dôvodom západnej intervencie v Líbyi to, že chystaná celoafrická zlatá mena mala vytlačiť z ropného biznisu dolár. Podľa Russia Today si mal chcieť nechať za ropu platiť zlatom. To by, samozrejme, predstavovalo pre západné krajiny katastrofu. Kaddáfí vraj musel chystať novú menu potajomky a o zlatom dinári sa mali konať dve konferencie, posledná z roku 2000. Jeho osud bol vraj spečatený najmä po tom, keď pred intervenciou urgoval arabské a islamské štáty, aby menu zaviedli spoločne. A svetové finančné elity tak mali zámienku na jeho odstránenie.

    Pohľad na vodcu je určite diskutabilný, najobjektívnejšie by o ňom predsa len mohli rozprávať tí, ktorí jeho vládu zažili. A ako vyzerá krajina dnes? Líbyu od zvrhnutia Kaddáfího vlády už štvrtý rok sužujú politické boje. Krajinu rozdeľuje medzinárodne uznaná vláda sídliaca v meste Tobruk a islamistami podporovaná vláda v metropole Tripolis. Okrem  toho je už dlhodobo hlavnou tranzitnou krajinou pre migrantov zo subsaharskej Afriky. Jednoznačne preto možno skonštatovať, že po páde Kaddáfího vlády nastal v krajine chaos.

    - Reklama -