Blížiaci sa dátum parlamentných volieb spôsobil, že intenzita politickej reklamy nabrala poriadne na obrátkach. Narazíme na ňu doslova už na každom kroku (bilbordy, pútače) a nie je nič neobvyklé, keď si ju nájdeme v schránke v podobe novín. Takáto forma propagácie ani v tohtosezónnom politickom ošiali nie je nič neobvyklé. PL.sk už niekoľkokrát informovali o „printovom“ periodiku Roberta Fica s názvom Robíme pre ľudí, ohnisko záujmu tentoraz padlo na noviny Igora Matoviča. Ako napovedá predná stránka, toto číslo je venované nedávno zosnulému rímskokatolíckemu kňazovi Antonovi Srholcovi.
Kampaň či úprimnosť?
Titulná a tretia strana periodika sa venuje rozhovoru s kňazom Antonom Srholcom. Interview s ním robila poslankyňa Janka Šípošová. V akomsi prológu k samotnému rozhovoru vysvetľuje, že ho zhotovili už v novembri a už vtedy bol mienený ako súčasť prvého vydania „oľanáckych“ novín. „Tento rozhovor vznikol v novembri minulého roka a bol od začiatku určený do prvého vydania týchto novín. Bohužiaľ, Antona Srholca sme prednedávnom odprevadili do večnosti. Jeho vyjadrenia ponechávam v plnom znení,“ píše Šípošová.
V rozhovore so Šípošovou sa Srholec vyjadril aj k súčasnej politickej situácii. K Pavlovi Paškovi, všeobecne k vláde Smeru, ale aj k problematike utečeneckej krízy. Šípošová v úvode rozhovoru pripomína, že pred rokom sa zúčastnili protestu proti korupcii a zneužívaniu moci. Výsledkom týchto protestov bol práve aj odchod Pavla Pašku. „Čo sme tým dosiahli?“ pýta sa Šípošová. Podľa Srholca je tento „očisťovací“ proces v spoločnosti oveľa zložitejší. „Pán Paška a jeho kumpáni museli odstúpiť. Ale oni žijú, miešajú karty, presúvajú majetky zahmlievajú. Pre nás je víťazstvom, že ich nenecháme spokojne spávať,“ vyjadril sa Srholec v útržku z rozhovoru. Šípošová tiež načrtla v ďalšej otázke postoj vlády a Roberta Fica k otázke utečeneckej krízy. „Utečenecká kríza je naozaj veľkým európskym aj slovenským problémom. Nedá sa riešiť naivne, že sa zatvoríme a my dajako prežijeme. Treba ho riešiť dôstojne a rázne,“ prezradil Srholec.
Noviny otvára rozhovor s Antonom Srholcom.
Druhý otec
Z obsahu rozhovoru, ale aj z úvodného slova novín cítiť, že medzi Antonom Srholcom a Jankou Šípošovou sa vytvoril intenzívny vzťah. Šípošová pre PL.sk prezradila, že bol pre ňu ako druhý otec. „Antona Srholca som poznala od svojich študentských rokov, ale posledných desať rokov sme sa stretávali naozaj často. Môj otec bol politický väzeň, podobne ako on. Keď sa pán Srholec stal predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska, založil sekciu Deti politických väzňov, kde ma pozval. Odvtedy sme sa stretávali intenzívnejšie. No nebolo to vôbec iba o nejakom formálnom stretávaní. My, ako dcéry politických väzňov, sme sa stali akoby jeho adoptívnymi dcérami. Nechcem byť patetická, ale mal takú charizmu, že dal každému človeku pocit, že je na svete len pre neho. Každej z nás dal pocit, že nám nahradil nášho otca, teda otcov, ktorých mnohé z nás ani nepoznali, pretože zomreli, keď sme boli ešte deti. Náš vzťah bol naozaj blízky a rodičovský. Takto som ho vnímala a mám taký pocit straty, ako keď mi pred 45 rokmi zomrel môj vlastný otec,“ opísala svoj vzťah k Srholcovi Šípošová.
Súčasťou obsahu novín je aj „rubrika“ Naše ženy, v ktorej sú zaradené predstaviteľky nežného pohlavia z radov Obyčajných ľudí. V tejto sérii minirozhovorov sa dozvedáme viac zo súkromia „oľanáčok“. Jedna z nich je aj Veronika Remišová, ktorá na kandidačnej listine strany obsadila číslo jeden. Pre PL.sk opísala, ako vnímala ona sama vzťah medzi Šípošovou a Antonom Srholcom. „Bol jej druhý otec. Erika Jurinová a Janka Šípošová sú matky zákona na odškodnenie obetí zločinov komunizmu, kde sa mali krátiť eštebácke dôchodky. Dvakrát to predkladali a ani raz to neprešlo. To bolo to minimum, čo mohli oni pre nich urobiť. Bola to jedna z ich agiend. Otec Janky Šípošovej bol politický väzeň a napríklad on dostal rakovinu, lebo bol vo väzení,“ hovorí Remišová.
On to tak chcel
Na zaradenie rozhovoru s Antonom Srholcom do straníckych novín OĽaNO (ktoré by sa mohli brať ako súčasť predvolebnej kampane) sa môže čitateľ pozerať z dvoch strán. Buď ho vníma ako uctenie si pamiatky významnej slovenskej osobnosti, alebo ide o prekročenie hraníc, keď sa v predvolebnom materiáli využije popularita zosnulého rímskokatolíckeho kňaza na politické účely.
O úvodné slovo v rubrike Naše ženy sa postarala líderka kandidátky Veronika Remišová.
A čo si o tom myslí Janka Šípošová, ktorá k nemu mala naozaj blízko? „Rozhovor bol robený v novembri a od začiatku bol určený pre noviny OĽaNO. Anton Srholec to vedel, písal odpovede s týmto vedomím a sám vybral fotografiu pod článok. Pozorne sledoval moju činnosť v parlamente, ale najmä aktivity, ktoré sa týkali politických väzňov a návrhu zákona o odškodnení politických väzňov a odobratí výsluhových dôchodkov bývalým príslušníkom ŠTB. Toto bola vec, na ktorej mu záležalo. V jednom zo svojich posledných úvodníkov do časopisu Naše svedectvo napísal „žiadne hrubé čiary“. A ja som si to heslo osvojila.“ hovorí Šípošová. Taktiež vysvetlila, prečo pokladala za správne rozhovor uverejniť. „Uverejnenie nášho rozhovoru pokladám za prostriedok k tomu, aby sme hovorili o veciach, ktoré sa stali a nechceme, aby sa opakovali. Za hranicou vkusu je podľa mňa to, že vládna strana s prehľadom storpédovala zákon, na ktorom mu záležalo (zákon o protikomunistickom odboji) a potom jej predstavitelia ronili virtuálne slzy nad jeho odchodom. Ja chcem, aby sme spolu s ním nepochovali aj jeho myšlienky. Preto som považovala za správne, že budú uverejnené tak, ako ich sám napísal. Anton Srholec bol slobodný človek. Hovoril to, čo si myslel a robil (a žil) to, čo hovoril. V tom by som sa mu chcela podobať,“ hovorí politička.
K problematike vhodnosti či nevhodnosti uverejnenia rozhovoru sa vyjadrila Remišová. „V prvom rade mi tento časopis nechceme profilovať ako nejaký čisto volebný časopis. Snažíme sa hovoriť príbehy týchto ľudí. Máme tam krásne príbehy napríklad aj tejto Janky, Viery Dubačovej či Anky Verešovej v rubrike Naše ženy. Snažíme sa to robiť ako nie úplne volebný časopis,“ vysvetľuje Remišová. Redakcia PL.sk kontaktovala aj lídra OĽaNO Igora Matoviča, no do uzávierky článku sa od neho nepodarilo získať vyjadrenie.
Zlé a nekultúrne
K tejto problematike sa pre PL.sk vyjadril aj slovenský politický analytik Ján Baránek. „Je to zlé, toto by nemali robiť. Keby dali radšej z úcty Antonovi Srholcovi nejakú jeho biografiu. Z úcty k jeho životu a smrti. Mali ho (pozn. rozhovor) zrušiť. Je to necitlivé. Niečo také som ešte nevidel, možno ešte v bulvári, toto je po prvýkrát. Rozhovor s niekým, kto medzitým umrel, než ho stihnem vydať… Osobne by som bol silno proti tomu,“ prezradil svoj názor analytik a na otázku PL.sk, či podľa neho ide o čistokrvnú predvolebnú kampaň odpovedá: „Jasné.“
K tematike sa vyjadril aj politológ Horský. „V posledných dňoch neušlo pozornosti analytikov, že pán Matovič na svojich kampaňových produktoch vymazáva svojho koaličného partnera a súputnika pána Lipšica. Analýzy zrejme ukázali, že ho ťahá za nohy do mimoparlamentnej politickej sféry. No to, že Matovič Lipšica zatajuje, je v rámci štandardných reklamných PR postupov. Ale že si privoláva z hrobu altruistu a celonárodne váženú osobnosť, kňaza Srholca, je mimo akejkoľvek politickej kultúry,“ prezradil názor Horský.
