Najprv pripomína, že centrum Štokholmu už nie je bezpečné miesto. Hlavnú železničnú stanicu a jej okolie totiž okupujú gangy maloletých prisťahovalcov marockého pôvodu, ktorí okrádajú okoloidúcich, sexuálne obťažujú ženy a napádajú strážnikov.
Priznala to samotná švédska polícia s tým, že naďalej nie je schopná nastoliť poriadok. Najväčší problém je podľa nej v tom, že aj keď marockých páchateľov trestnej činnosti zadrží, musí ich v priebehu niekoľkých hodín zase prepustiť.
V piatok večer potom desiatky zamaskovaných mužov zaútočili na štokholmskej stanici na migrantov. Ale ešte pred útokom títo muži rozdávali letáky s nápisom „Už dosť“ a s textom namiereným proti utečencom.
Celý text si môžete prečítať TU
Vo väčšine sveta sa pouličné bitky zaobídu bez letákov
Kechlibar upozorňuje, že rozdávaný leták je zaujímavý inovatívny prvok. „Vo väčšine sveta sa pouličné bitky zaobídu bez letákov,“ podotýka. A prináša celý text spomínaného letáku. Jeho autori odmietajú akceptovať opakované útoky na švédske ženy a ich obťažovanie. Odmietajú ničenie ich pôvodne bezpečnej spoločnosti. „Keď naše politické vedenie a polícia sympatizujú s vrahmi viac ako s ich obeťami, nemôžeme to tak nechať,“ píše sa okrem iného v letáku.
Celý text končí týmito slovami: „Tí, ktorí sa dnes zišli, nie sú politici, novinári ani policajti. Sme vaši otcovia, bratia, manželia, spolupracovníci, priatelia a susedia. Švédski muži a ženy si zaslúžia bezpečie, a preto vyzývame všetkých, aby nás nasledovali nielen v Štokholme, ale aj v iných mestách krajiny. Spoločne vybudujeme lepšiu budúcnosť.“
Pred 100 rokmi štát riešil len štyri veci. A teraz…
Text letáku Kechlibarovi pripomína deklaráciu nezávislosti alebo vyhlásenie vojny uzurpátorovi. Pripomína, že dnešné štáty na seba naberajú čoraz väčšie množstvo úloh, ktoré predtým ležali v privátnej sfére. „Pred 100 rokmi riešil bežný štát len armádu, políciu, zahraničnú politiku a výber daní; po svetových vojnách pribudlo sociálne zabezpečenie obyvateľov a dnes sa považuje za akosi ,prirodzené‘, že rôzne štáty EÚ prevádzkujú verejnoprávne televízne a rozhlasové vysielanie, riešia otázku percentuálneho zastúpenia tých či oných vo vedení firiem, čítajú komentáre svojich občanov na Facebooku a prípadne trestne stíhajú ich autorov…“
V modernom štáte si jeho úrady navzájom podrážajú nohy
V tejto súvislosti poukazuje na to, že jeden úrad dokáže fungovať dobre a reagovať na zmenené podmienky rýchlo. Desať úradov už však strávi značnú časť svojej pracovnej doby len komunikáciou medzi sebou. „A keď máte úradov sto, zmení sa ich fungovanie na permanentné kompetenčné boje, súťaživosť o peniaze zo štátneho rozpočtu a osobnú nevraživosť medzi ich šéfmi a námestníkmi,“ upozorňuje Kechlibar a dodáva: „Navyše sa v tom dnešnom chumli bežne stáva, že jednotlivé organizácie majú navzájom nezlučiteľné ciele. Polícia chce zatvárať lupičov, ale ombudsman nechce, aby pri tom vyšlo najavo, že sú to najmä mladí Maročania, atď. Vo výsledku vidíte moderný štát, kde činnosť úradov spočíva najmä v tom, že si navzájom podrážajú nohy.“
V takejto situácii sa potom ľahko stane, že politickí vodcovia krajiny zabudnú na základný princíp fungovania štátu – totiž, že má zaisťovať fyzické bezpečie svojich vlastných občanov.
Ak nie je štát schopný zaistiť pouličné bezpečie, vznikajú alternatívne štruktúry
A upozorňuje, že ľudská spoločnosť neznáša mocenské vákuum. „Ak nie je súčasná podoba štátu schopná zaistiť pouličné bezpečie, okamžite začnú vznikať alternatívne štruktúry, ktoré si vytýčia teritórium a nové princípy fungovania. Udalosti vo švédskom hlavnom meste sú dobrou ilustráciou,“ píše.
Najprv si alternatívnu štruktúru moci vytvorili mladíci zo severnej Afriky. Švédska reakcia na seba nenechala dlho čakať.
„Tieto dva alternatívne ,štáty‘ v štádiu zrodu spolu teraz bojujú o územie v centre hlavného mesta a nad bojiskom sa vznáša oficiálna švédska polícia vo vrtuľníku, z ktorého môže celú situáciu len sledovať, pretože ruky má zviazané miliónom predpisov,“ dodáva s tým, že ani drahé vybavenie nepomáha. Absencia politickej vôle je totiž natoľko závažná, že sa nedá vykompenzovať technickými prostriedkami.
autor: vam
