V Bruseli sa dohodli na kompromise a aj na cieľoch pre celú Úniu, nie iba pre jednotlivé štáty. „Vyzeralo to ako férová ponuka, s ktorou EÚ mohla postupne bojovať s klimatickými zmenami bez toho, aby zničila ekonomiky CEE,“ opisuje vo svojom komentári v denníku Sme.
Blokovanie krajiny pred modernizáciou
Ale nová správa CEE Bankwatch a environmentálnej organizácie Priatelia Zeme poukazuje na nelichotivú skutočnosť, a to fakt, že lídri CEE robia málo preto, aby túto príležitosť využili a zmodernizovali energetický mix a ekonomiku. Na alternatívne zdroje a čistejšie využitie tradičných palív vyzbierali z rôznych EÚ fondov asi 351 miliárd eur. „Regionálne vlády sa však o použitie týchto peňazí vôbec nezaujímajú,“ kritizuje Cunningham.
Zaujímavá je aj tá časť, ktorá sa týka Slovenska. „Akákoľvek systematická zmena v energetickej ekonomike vyžaduje liberalizáciu a decentralizáciu, ktorá je v priamom konflikte so záujmami prevažne monopolnej štruktúry vlastníctva v slovenskom energetickom priemysle,“ uvádza sa v správe. Takže záujmy monopolov a štátna intervencia vlastne bránia investíciám do obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenej efektivity či technológie inteligentných sietí. A tak blokujú krajinu pred modernizáciou, upozorňuje komentátor.
Ale aj Česká republika si napríklad vyslúžila kritiku. Bolo to za nízku spoluprácu, neprimerané plánovanie či kontrolu, Maďarsku zase hrozí, že financovaním z iných zdrojov zrejme zvráti zamýšľaný rozvoj a krajinu vrhne do kruhu produkcie a spotreby energie z neudržateľných zdrojov. „CEE dokázalo ochrániť svoj výrobný sektor počas vyjednávania v Bruseli v roku 2014, ale prečo nemajú vlády záujem využiť ponúkané peniaze a zmeniť svoj priemysel na čistejší, efektívnejší a modernejší?“ pýta sa na záver Cunningham.
