Odhalil nechtiac Fico veľké tajomstvo o utečencoch? Televízia dodatočne vystrihla zo záznamu premiérovej tlačovky vetu, z ktorej mrazí. Ľubovi Lintnerovi to však neuniklo

    0
    Premiér Robert Fico (vpravo) so svojím českým kolegom Bohuslavom Sobotkom (Autor: SITA)

    Nášmu premiérovi sa zrejme málilo, že dianie na Slovensku neponúka práve jemu zdôrazňovať argumenty na posilnenie volebného sloganu vládnej strany Chránime Slovensko, tak si zavolal na pomoc českého partnera B. Sobotku, aby ten, ako predsedajúci premiér zoskupenia V4, mohol tému utečencov dať na stôl prostredníctvom kvázi aktivity krajín stredoeurópskeho regiónu a zorganizovať vlastné stretnutie ešte pred februárovou Európskou radou lídrov členských krajín. Jej ústredným obsahom má byť síce predreferendová dohoda s Veľkou Britániou, ale V4 chce prísť so zdôrazňovaním tzv. záložného plánu B, to znamená pevnej ochrany schengenských hraníc na severe Grécka na línii s Bulharskom a Macedónskom.

    Otázniky však nevyvoláva uskutočnenie stretnutia, dôvodom bolo totiž pozvanie predsedu českej vlády na otvorenie Múzea holocaustu v Seredi, hoci z pohľadu potreby nastoliť aj pri tejto príležitosti pred verejnosťou tému utečencov to bol zjavne krycí manéver, čo prezrádza miesto tlačovej konferencie. Tá bola na úrade vlády a nie pred samotným múzeom, čo jasne naznačuje, že B. Sobotka prišiel vlastne pomôcť R. Ficovi držať tému, ktorá mu pomáha v predvolebnom období. Pritom je jasné, že krajiny V4, ktoré vôbec nie sú postavené pred starosti s konkrétnymi utečencami na vlastnom území, posielaním skupiniek vojakov alebo policajtov na hranice Slovinska a Macedónska vytvárajú viac dojem dôležitosti pre domáce publikum ako pre vnímanie spoluúčasti v celoeurópskom riešení migrácie, v rámci ktorého vytvárajú skôr opozičný blok.

    Listy do Bruselu bez odozvy

    To spoločné riešenie videné z Berlína, Paríža, Štokholmu, ale aj z Amsterdamu, teda metropoly aktuálneho lídra dvadsaťosmičky, totiž popri dohode s Tureckom, vytvorení spoločnej európskej pohraničnej stráže, nepriechodnosti vonkajšej schengenskej hranice, funkčnosti tzv. hotspotov, obsahuje stále aj určitú mieru prerozdelenia utečencov, a od nesúhlasu práve s ňou R. Fico, minimálne do 5. marca, nemôže ustúpiť ani o piaď. Krajiny západnej Európy pritom uvažujú v línii nezatvoriť utečencom dvere, ale zabezpečiť, aby prichádzali legálne. Pracovníci z talianskeho projektu Mediterranean Hope (organizuje ho Valdenská cirkev) sa napríklad snažia vytvoriť tzv. humanitárne koridory. V táboroch mimo Únie kontaktujú utečencov, ktorí dostávajú humanitárne vízum a potom ich prevezú do Talianska. Čiže podobné riešenie, aké ukázala aj naša cirkev pri skupine 149 asýrskych kresťanov, ktorí prišli k nám z Iraku.

    Aktívnym prístupom v tomto zmysle by však náš premiér prišiel o predvolebnú rétoriku, že „navozia nám sem 50-tisíc utečencov, o ktorých nebudeme vedieť, kto sú, čo sú“. Veď ani listy R. Fica adresované D. Tuskovi a J. C. Junckerovi, apelujúce na zrýchlenie vytvorenia celoeurópskej pohraničnej stráže s prípadným uskutočnením mimoriadneho samitu, nevyvolali v Bruseli, ale ani v ďalších dôležitých metropolách žiadny záchvev dôležitosti hlasu akceptovaného európskeho politika. Celoeurópskym riešením bude totiž napokon variant, na ktorom sa dohodne tá skupina krajín, ktoré sa musia najviac zaoberať utečencami, lebo ich majú desaťtisíce až niekoľko stotisíc na vlastnom území. Po najnovšej žiadosti Turecka, ktoré zatiaľ neplní dohodu o pribrzdení toku utečencov, o zvýšení finančnej dotácie z troch na päť miliárd eur, začínajú z diplomatického zákulisia presakovať informácie, že centrom riešenia sa napokon stane Grécko.

    Odpustí Európa Grécku dlh?

    Šéfkomentátor britských Financial Times G. Rachman, ktorý zvykne byť dobre informovaný, v pondelkovom vydaní novín napísal, že „základom navrhovaného riešenia by bolo, že by vlády členských krajín Európskej únie navrhli Grécku masívny odpis jeho dlhov za to, že by grécka vláda hermeticky uzavrela svoju severnú hranicu s Bulharskom a Macedónskom“. Podľa G Rachmana má takýto projekt podporu oficiálnych miest v Berlíne. Išlo by o to, že na gréckych ostrovoch by vznikli tábory, ktoré by spravovala Európska únia. Utečenci by tam žili dovtedy, kým by sa v Sýrii neskončil vojnový konflikt a potom by sa mohli vrátiť domov.

    V súvislosti s náladami v krajinách, kde je množstvo utečencov, britský komentátor považuje za dôležité, aby sa prerušilo vnímanie spojitosti medzi ponukou dočasného útočiska pred vojnovým konfliktom a stálym pobytom v európskej krajine, čo by mohlo upokojiť vzrastajúcu nespokojnosť obyvateľov zainteresovaných krajín. Naznačené úvahy by mohol potvrdzovať aj najnovší postoj A. Merkelovej, ktorá v piatok na krajinskom sneme CDU v Neubrandeburgu vyhlásila, že utečenci zo Sýrie po nastolení mieru v ich krajine sa budú musieť vrátiť domov. Vyzerá to tak, že v najbližších týždňoch sa bude v diplomacii „hrať“ medzi ochotou Grékov ponechať si na svojich ostrovoch státisíce utečencov a naplnenou túžbou zoškrtania vlastných dlhov. Nech je však už to celkové riešenie akékoľvek, tak pre Slovensko príde skôr či neskôr čas účtovania, ako si vysvetlilo pojem solidarity v najkritickejších chvíľach. A postoje R. Fica nezabudne A. Merkelová ani F. Hollande, ale ani ich prípadní náhradníci.

    Čo bude v apríli, máji?

    Výraznejšie otázniky z tej spoločnej tlačovej konferencie s B. Sobotkom vyvoláva mimovoľná poznámka R. Fica, ktorá mu zrejme nechtiac spontánne vyšla z úst, keďže sa vždy touto témou dá neprimerane strhnúť. „Aby sme neboli všetci prekvapení v apríli alebo máji,“ boli slová, na význam ktorých sa ho nikto z prítomných novinárov nespýtal. Otázniky nad tou poznámkou sú o to vážnejšie, že už ju nenájdete na zázname z tlačovej konferencie v archíve televízie TA3, ktorá inak uchováva ich celý priebeh. Tentoraz je však práve na inkriminovanom mieste v čase 20.07 min. na zázname zjavný strih. „A vy tu máte pocit, že my sa tu hráme s nejakými témami, ktoré sa Slovákov nedotýkajú. Veľký omyl. Veľký omyl,“ hovoril v uvedenej pasáži premiér  v utorok 26. januára o 12.59 hod. a vzápätí nasledovali slová výstrahy, čo sa má stať v apríli, máji… Na zázname už nie sú… Ak niekomu záležalo dať preč zo záznamu práve tie slová, museli premiéra naozaj dodatočne mrzieť, čo na druhej strane poukazuje na moment, že pracuje s akýmisi záhadnými informáciami, o ktoré sa treba dodatočne postarať, aby už neboli vo verejnom priestore. Keďže R. Fico vlastne od vlaňajška, keď utečenci zasiahli do diania v Európe, vždy rozprával ako viac informovaný než kancelárka A. Merkelová či prezident F. Hollande, i ďalší európski lídri, ale aj ako náš prezident A. Kiska, tak tu by si mali dávať naši občania vážne otázky, z ktorej svetovej strany vlastne čerpá svoje zasvätené informácie. Prirodzene otázniky iného druhu vyvstávajú aj nad konaním samotnej televízie, ktorá zásahom do záznamu vlastne potvrdila službu aktuálne mocným a vzdialila sa od žurnalistického profesionalizmu.

    Záznam z tlačovej besedy Fica a Sobotku na TA3 si môžete pozrieť TU, inkriminovaný okamih je na zázname v čase  20:07 (12.59 hod.)

    Česká televízia otvorene o ruských záujmoch

    Škoda, že TA3, ktorá preberá z programov Českej televízie napríklad reláciu 13. komnata, nepožiadala o možnosť odvysielať analytickú reportáž z relácie 168 hodín s názvom Ruské kone. V nej bola aj citácia zo správy Bezpečnostnej informačnej služby, čo je český náprotivok Slovenskej informačnej služby. „Rusko dlhodobo buduje v Česku vplyvové a propagandistické štruktúry, ktorých cieľom je presadzovať a chrániť ruské ekonomické a politické záujmy na úkor záujmov Česka, prípadne NATO a Európskej únie,“ upozorňuje BIS, ale divák v relácii dostal možnosť na základe ďalších skutočností zauvažovať nad konaním krajiny, pod vplyv ktorej patrilo pevne pred takmer tridsiatimi rokmi aj Slovensko. V spomínanej relácii autor zdôraznil aj fakt, že české tajné služby upozorňovali na neúmerne vysoký počet zamestnancov na ruskej ambasáde. Portál HlídacíPes.org v decembri 2014 na základe materiálu z českého ministerstva zahraničných vecí zistil, že ruský veľvyslanec mal k dispozícii suverénne najvyšší počet diplomatických a administratívnych pracovníkov zo všetkých zahraničných ambasád. Bolo to 141, pritom napríklad USA v tom čase mali celkom 70 pracovníkov, Čína 28, ďalšie krajiny už boli pod číslom 20.

    Autor reportáže v relácii 168 hodín ďalej upozornil, že podozrivo pôsobia aj aktivity niektorých iných ruských inštitúcií, napríklad Česká školská inšpekcia uzavrela takzvané Prvé česko-ruské gymnázium, lebo pri kontrole inšpektori zistili, že študenti na vyučovanie nechodili alebo na štúdium vôbec nenastúpili. „Jeden z tých problémov bolo aj podozrenie tohto typu, teda, že v tej škole dochádza k fiktívnemu vzdelávaniu žiakov,“ konštatoval v relácii O. Andrys, námestník ústredného školského inšpektora. Redaktor M. Mikule k tomu dodal, že „existuje podozrenie, že štúdium mohlo byť iba zámienkou na získanie dlhodobého pobytu v Česku“.

    Pri snahe ruských tajných služieb destabilizovať situáciu v Európskej únii a NATO boli dôležité aj slová bývalého českého veľvyslanca v Rusku a USA P. Kolářa: „Je to hlavne o dezinformácii, o propagande. Aby sme pochybovali o tom, či ten systém, v ktorom žijeme, je ten naozaj najlepší, či náhodou tá putinovská alternatíva pevnej ruky nie je naozaj lepšia a efektívnejšia.“ Aj z odvysielania uvedenej relácie je vidieť, že česká verejnosť oveľa citlivejšie vníma správanie sa súčasného Ruska v geopolitických vzťahoch. Na Slovensku v súčasnosti, žiaľ, neexistuje redaktor ani televízia, ktorá by išla do realizácie reportáže s rovnakou témou, hoci Slovensko aj z pohľadu blízkosti Viedne, je pre uplatňovanie ruských záujmov ešte vyhovujúcejšou krajinou ako Česko. U nás však od týchto momentov bočia novinári a aj opoziční politici. Pritom aj britský The Telegraph v článku na túto tému konštatoval: „Naprieč Európskou úniou vidíme znepokojujúce dôkazy ruskej snahy rozložiť európsku jednotu pomocou množstva zásadných strategických rozhodnutí.“

    Vzťah k Únii len cez utečencov

    Ukazuje sa, že Európa nebola pripravená na hybridnú vojnu, v ktorej verejný priestor ovládajú polopravdy, vyložené lži a konšpiračné teórie. Ešte viac to platí na postkomunistické krajiny, kde ešte navyše v časti verejnosti zaznieva nostalgia za režimom spred roka 1989. Navyše, keď priestor dostávajú postoje, aké prezentuje napr. J. Žarnovičan, predseda Asociácie slovenských vojakov, ktorý avizuje vznik veľkej základne NATO v Prešove, čím sa mesto a okolie môže stať terčom útoku, pritom horlí za všeľudové hlasovanie k otázke, či má Slovensko aj naďalej zotrvať v Aliancii. Tieto hlasy nie sú však ničím iným ako rozbiť jednotu medzi krajinami v Európe, pritom ignorujú fakt, že Slovensku v takom prípade neostáva nič iné, len bezpečnostné krytie Ruskom, čo by však súviselo aj s prebratím putinovského spôsobu vládnutia. Čoraz väčšie šírenie týchto hlasov v predvolebnom období bez tvrdej odozvy zo strany vládnej strany, kde si jednoznačne predstavuje bezpečnostné začlenenie Slovenska, nedáva tejto krajine príliš optimizmu do budúcnosti. A opozičné subjekty, ktoré majú pred voľbami problém nájsť tému, ktorou by zaujali voličov, že sú schopné byť vládnucou alternatívou k súčasnej vládnej strane, problematiku členstva v Únii a v NATO v súčasnosti vidia len cez utečencov, kde si však k R. Ficovi nedokázali nájsť vlastný originálny postoj.

    Otupenie verejnosti voči rozkrádaniu

    Možno však nečakane do predvolebného diania zasiahne model sifónu do vodovodu, splachovacieho zariadenia či ďalších didaktických pomôcok pre školy. Televízne noviny Markízy vo štvrtok a v piatok odvysielali reportáž o tom, že ministerstvo školstva prostredníctvom svojej podriadenej organizácie Štátneho inštitútu odborného vzdelávania nakupovalo v uplynulých rokoch pomôcky, ktoré boli viacnásobne predražené oproti ich skutočnej cene. Napríklad model sifónu na plastovej tabuli s popisom podľa odborníkov možno zaobstarať za jednotkovú cenu 80 €, štátna organizácia ministerstva školstva však zaň zaplatila o 170 € viac. Model splachovača sa dá zaobstarať za 84 €, „štátny splachovač“ však stál viac o 290 €, mikroskop v „štátnom“ prevedení bol drahší o 104 € a tak ďalej, a tak ďalej. Prirodzene je otázne, či slovenský volič už nie je otupený voči rozkrádaniu a neberie ho už ako normálnu súčasť spoločenského a politického diania a v tomto aspekte nedáva rozdiel medzi „našimi a vašimi“. Možno však v čase štrajku časti učiteľov sa prah citlivosti verejnosti predsa len zníži a v zmysle slov jedného z pedagógov z televíznej reportáže, že „je to vrchol arogancie ľudí, ktorí s takýmto nápadom prídu“, to pocíti vládna strana.

    SMER-SD však naozaj nenecháva nič na náhodu. Premiér, ktorý síce vyčíta médiám, že sa zaoberajú učiteľským štrajkom, hoci ten reprezentuje iba zhruba dve percentá zúčastnených škôl, na druhej strane takmer deň čo deň zorganizuje tlačové konferencie a oznamuje verejnosti ďalšie a ďalšie opatrenia zo sociálnych balíčkov. A keď to nie je táto téma, tak príde vhod aj otvorenie Múzea holocaustu, pozvanie českého partnera B. Sobotku a nastolenie témy utečencov.

    Dvojaká tvár R. Fica k štrajkom

    V tomto zmysle sú naozaj televízie poplatné vládnej moci, lebo naozaj neviem, čo je spravodajsky zaujímavé na fakte, keď premiér preloží debničku s pripravenými listami, v ktorých sú šeky so štátnymi plynovými preplatkami, zo stola za sebou k poštovému okienku vedľa seba. Je to zo strany televízií len a len podpora propagande vládnej strany v predvolebnom období. A sú potom zbytočné novinárske otázky, odvolávajúc sa na opozičné postoje, či nejde o predvolebnú propagandu, lebo tú vysielaním takýchto spotov vytvárajú práve médiá, líder SMER-SD robí len to, čo mu velí predvolebný manuál.

    Pre verejnosť by bolo oveľa prospešnejšie, keby napríklad konfrontovali postoje R. Fica k niekdajšiemu štrajku železničiarov počas vlády M. Dzurindu v roku 2003 a jeho terajšie k štrajku učiteľov. Niekdajší železničiarsky odborový predák P. Novoveský v týchto dňoch upozornil, že predseda vlády používa pri posudzovaní profesijných protestov dvojaký meter. Ako opozičný politik protesty železničiarov podporoval, ako premiér protesty učiteľov a zdravotných sestier považuje za neprimerané. P. Novoveský pritom z minulosti pripomína, že železničiarsky štrajk bol nepochybne motivovaný politicky, čo potvrdzujú „trafiky, ktoré dostali po nástupe Fica do vlády organizátori tohto štrajku, zrejme ako vďaku za pomoc pre Smer: jeden odborový predák a pred Novembrom '89 aj funkcionár KSČ dostal vedúce miesto na ZSSK, kde pôsobí dodnes. Ďalší dvaja dostali funkciu v železničnom zdravotníctve a v Medzinárodnej organizácii železničných dráh vo Varšave“. O tom všetkom by mala premýšľať slovenská verejnosť v zostávajúcich 34 dňoch pred voľbami.

    - Reklama -