„Migrácia nie je národný problém, ale celoeurópsky. Preto si vyžaduje komplexné celoeurópske riešenie, ktoré treba nájsť spoločnými silami a presadiť ho čo najskôr,“ upozornil Lajčák. Ocenil doterajší prístup slovinských úradov pri ochrane vonkajšej hranice EÚ a registrácii migrantov.
„Slovensko od začiatku poukazovalo na potrebu ochrany vonkajšej hranice ako na jednu zo súčastí uceleného a udržateľného riešenia. Aj preto v súčasnosti požadujeme urýchlené rozbehnutie činnosti Európskej hraničnej a pobrežnej stráže na lepšie stráženie schengenských hraníc a kontrolu osôb, ktoré vstupujú do EÚ,“ pripomenul šéf slovenského rezortu zahraničia. Absencia celoeurópskeho riešenia povedie podľa neho čoraz viac k individuálnym postupom jednotlivých krajín EÚ pri ochrane svojich hraníc. To môže postupne vyvolať domino efekt pri zatváraní hraníc, na čo môžu v konečnom dôsledku doplatiť nečlenské krajiny na tzv. balkánskej trase ako Srbsko, Macedónsko, ale i Bosna a Hercegovina.
O západnom Balkáne diskutoval Lajčák so slovinskými partnermi aj v kontexte rozširovania Európskej únie a nastávajúceho predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Zhodli sa, že proces európskej integrácie v regióne musí pokračovať, keďže k nemu neexistuje reálna alternatíva.
V súvislosti s regionálnou spoluprácou šéf rezortu zahraničia konštatoval, že z pohľadu Slovenska je Slovinsko jedným z najprirodzenejších partnerov aj pre Visegrádsku štvorku. Lajčák takisto poukázal na to, že vo vzťahu medzi Slovenskom a Slovinskom nie sú problémy, ale stále existuje priestor na zintenzívnenie dvojstrannej spolupráce – najmä v ekonomickej oblasti.
