Zaujali ho slová švédskeho premiéra Stefana Löfvena, ktorý v súvislosti s migračnou krízou priznal, že Švédi boli naivní, ale teraz sa začnú správať inak. K tomu pridal informáciu, že zo Švédska bude deportovaných 60-tisíc až 80-tisíc utečencov. Teda zhruba polovica všetkých, ktorí do tejto škandinávskej krajiny z Blízkeho východu, Afriky a Balkánu prišli.
Fischer okrem iného poukazuje na to, že je rozdiel vracať domov 20-tisíc či 30-tisíc ľudí z osemdesiatmiliónového Nemecka a 80-tisíc ľudí z deväťapolmiliónového Švédska. „Na to nie je pripravená ani taká ekonomicky vyspelá krajina, ako je Švédsko. Premiér Löfven sa navyše ani neobťažoval diskutovať o azylovom procese a rovno určil z hľadiska ,potrieb‘ krajiny smerné číslo,“ upozorňuje komentátor.
Kto predtým prechádzal integračným procesom bez problémov, teraz musí byť zachytený
Poukazuje tiež na to, že ešte pred pár mesiacmi sa zdalo, že práve Švédsko je krajinou, kde si s utečencami poradia slušne, pretože s nimi majú skúsenosti.
Lenže počet ľudí, ktorí do Švédska práve kvôli tejto dobrej skúsenosti prišli, všetko zmenil. Podľa Fischera to potom vyzerá nielen vo Švédsku, že obyčajné množstvo mení zažité deklarované normy. „Nielen prístup k pomoci imigrantom, ale aj k ich posudzovaniu z hľadiska spoločenského rizika. A tak aj ten, kto by v minulosti prechádzal bez problémov integračným procesom, musí byť dnes zachytený v novom pletenom site, ktoré sa zhusťuje od Británie cez Švédsko, Dánsko až po Nemecko,“ podotýka komentátor.
A sťažuje sa na to, že tlak množstva zrazu spochybňuje európske istoty, hodnoty a zásady, za ktoré paradoxne bojujú nielen zástancovia azylovej pomoci, ale aj bojovníci Pegidy a antiislamských združení. „Ale čo je to za hodnoty, ktoré zlomí obyčajná matematika? Má potom cenu za také hodnoty bojovať, keď sa tak ľahko rozplynú?“ pýta sa Fischer.
autor: vam
