Ešte pred niekoľkými dňami bol taliansky polostrov len tranzitný kanál pre desaťtisíce zúfalých prisťahovalcov, ktorí mali namierené do krajín severnej Európy. Teraz však tí istí prisťahovalci uviazli v Taliansku z dôvodu uzavretia hraníc na severe. Podľa analytikov to najhoršie ešte len príde. Informuje o tom portál breitbart.com.
Šesť krajín – Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko a Slovinsko, sa rozhodlo sprísniť kontrolu hraníc na obdobie dvoch rokov a ďalšie krajiny sú pripravené ich nasledovať. V mnohých ohľadoch už Schengen prakticky neexistuje. Nedávne uzavretie hraníc s Rakúskom môže mať za následok, že migranti si v tejto lokalite vytvoria stanové mestečko. Navyše, keď príde teplejšie počasie, je pravdepodobné, že by sa počet migrantov mohol opäť zvýšiť.
Taliansko je krajinou „prvého“ príchodu. V minulom roku sa doplavilo na brehy talianska 150-tisíc migrantov, avšak väčšina z nich pokračovala do Francúzska, Nemecka či Škandinávie. Keďže je už v súčasnosti schengenská zmluva len „mŕtvou literou“, talianske Alpy sa majú stať pre migrantov neprekonateľnou prekážkou.
V tejto dramatickej situácii sa očakáva, že prevažná časť migrantov príde do Európy tzv. balkánskou trasou, a podľa odborníkov ich bude v najbližších týždňoch až 400-tisíc. Zdroje z ministerstva vnútra tiež vyjadrili obavy, že mnoho migrantov začne obchádzať Grécko a Chorvátsko a pôjde priamo do prístavu Ancona a Bari v južnom Taliansku.
Celý článok TU.
Taliansky premiér Matteo Renzi je ale presvedčený, že koniec Schengenu bude znamenať koniec Európy. „Spochybňovanie Schengenu je zabíjanie myšlienky Európy,“ vyjadril sa Renzi. Celé desaťročia sme bojovali za zbúranie plotov a múrov v Európe a tým, že ich teraz dobrovoľne budeme stavať, zrádzame samých seba. Odmietol tiež samotnú myšlienku, že by sa Taliansko uzavrelo za „múrmi“.
Ministerstvo vnútra sa však údajne pripravuje na najhoršie. „Musíme posilniť možnosti Frontexu na obranu vonkajších hraníc a tiež zriadiť európsku hraničnú políciu,“ uviedol námestník ministra vnútra Philip Bubbico. Bubbico si je vedomý toho, že jedna vec je masovo vyhostiť tých, ktorí nemajú právo na azyl, avšak v praxi to už nie je také jednoduché aj zrealizovať. „Čo iné môžeme urobiť? Hádzať ich do mora?“ pýtal sa.
