Sinn tvrdí, že sociálny štát, ktorý je založený na prerozdeľovaní prostriedkov pochádzajúcich predovšetkým od ľudí s nadpriemernými príjmami, je nezlučiteľný so slobodným pohybom ľudí medzi krajinami. A to najmä v prípade, keď prichádzajúci utečenci dostanú od samého začiatku všetky sociálne výhody určené pre pôvodných obyvateľov danej krajiny. „Tieto krajiny priťahujú pozornosť väčšieho počtu imigrantov, než je z hľadiska ekonomiky prínosné, pretože prichádzajúci migrant dostane ešte akýsi migračný bonus k svojmu platu. Pritom migračný tok sa dá úspešne regulovať len vtedy, keď prisťahovalci dostanú iba štandardnú mzdu,“ konštatuje Sinn.
Nemecký profesor ekonómie poukazuje na postoje britského premiéra Davida Camerona, ktorý si podľa jeho názoru vyvodil z uvedeného správne závery. „Neúmerný sociálny štát a ním poskytované nadštandardné sociálne výhody všetkým prisťahovalcom vedú k neefektívnemu demografickému rozloženiu osôb a zároveň narúšajú samotný sociálny systém. To je dôvod, prečo Cameron požaduje obmedzovanie princípov ich začleňovania. Aj v prípade, že si prisťahovalci nájdu prácu, navrhuje britský premiér, aby získali prístup k sociálnym dávkam až po štyroch rokoch.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Ako profesor Sinn usudzuje, Cameronov návrh nemusí znamenať pre imigrantov z Európskej únie problém. „V samotnej praxi to znamená, že akúkoľvek sociálnu podporu by v prvých štyroch rokoch mala financovať ich materská krajina. V tomto smere treba skutočne podniknúť konkrétne kroky. Pôvodná krajina imigranta by skrátka mala byť zodpovedná za poskytovanie sociálnych dávok na určitý počet rokov, počas ktorých prebieha jeho začlenenie v novej krajine,“ vysvetľuje člen poradného výboru pôsobiaceho v rámci nemeckého ministerstva hospodárstva.
„Bolo by, samozrejme, ťažko odôvodniteľné, aby bol napríklad nemecký príjemca sociálnej starostlivosti v pracovnej neschopnosti podporovaný Španielskom, keď sa rozhodne žiť na Malorke. Rovnako ako by bolo neprijateľné upierať mu právo zvoliť si miesto pobytu. Keď berieme slobodu pohybu v rámci Schengenu naozaj vážne, mali by sme okamžitému prístupu každého prichádzajúceho migranta ku všetkým výhodám sociálneho systému zamedziť,“ domnieva sa Sinn, ktorý je okrem iného tiež prezidentom Ifo Inštitútu pre ekonomický výskum.
„Tento princíp by však nebolo možné uplatňovať v prípade utečencov prichádzajúcich zo štátov mimo Európskej únie. Ale aj v ich prípade platí, že nie je možné státisíce z nich integrovať do jednotlivých sociálnych systémov bez toho, aby tak nebola ohrozená jeho životaschopnosť. Súčasný systém by preto mal byť nahradený systémom zahŕňajúcim mzdové príplatky a verejne prospešné práce. Tým by došlo k zníženiu čistých nákladov na sociálne dávky a oslabeniu podnetov na migráciu. Keď chceme zachovať slobodu pohybu v rámci európskeho kontinentu a zároveň bude pokračovať príliv prisťahovalcov zo štátov mimo EÚ, čaká nás neľahká voľba. Buď súčasný systém upravíme, alebo zanikne.“
