Súčasné obdobie je podľa kňaza Piťhu veľmi zmätené a veľmi nebezpečné. Stačí si vraj na pol hodiny pustiť televízne noviny, aby si človek uvedomil, v akých desivých časoch žije. Na otázku moderátorky Drtinovej, či televízne spravodajstvo nie je len virtuálnou realitou, reagoval skepticky: „Už ste niekedy počuli, aby sa virtuálne mŕtvi virtuálne pochovávali?“ Svet je podľa jeho slov vo vojne.
Podľa neho už takmer došlo k rozpadu kultúrnych hodnôt západnej civilizácie. A to je nie dôsledok, ale naopak jedna z príčin súčasnej vojny. „Hovoriť o západnej civilizácii ako o kresťansko-židovsko-antickej, to už je dnes pasé. Sú tu už len malé zvyšky,“ usudzuje kňaz.
Popretie týchto starých zásad je pritom podľa jeho názoru vždy problém. A je jedno, či je to dnes, keď ich spochybňujú islamisti, alebo v minulosti, keď Antonín Novotný tvrdil, že po starom sa žiť nedá.
„Sme v náboženskej vojne. A, bohužiaľ, džihád je vojnou genocídnou, takže s ním si nemôžeme zahrávať,“ varoval Piťha. Náboženskou vojnou bol podľa neho aj nacizmus. Nacisti si totiž vytvorili vlastné náboženstvo. „Oni si vymysleli toho svojho nadčloveka. A potom už za ním išli a boli ochotní odstrániť všetko, čo k nemu nepatrilo,“ vysvetľoval.
Dnes sme podľa neho okrem vojny, ktorú nám vyhlásili radikálni islamisti, vo veľmi zvláštnej vojne, ktorú si nie sme ochotní priznať. Je to vojna neviditeľná a nepriateľ je ťažko uchopiteľný. Provizórne ho nazval „režiséri dejín“. Piťha vraj týmto ľuďom rozhodne nezávidí. „Režiséri dejín chcú vždy urobiť dieru do sveta a dôjdu akurát k masovým hrobom,“ poznamenal.
A kto je dnes týmto „režisérom dejín”? „Je to niekoľko málo osôb túžiacich ovládnuť svetovú ekonomiku,“ poznamenal Piťha. Konkrétne mená vraj nepozná, lebo sa o tieto veci nezaujíma.
Dôvody, prečo sa to stalo, sú podľa Piťhu jednoznačné: „Pritakali sme božstvu konzumnej spoločnosti, v ktorej je to už všetko hore nohami,“ vysvetľuje. „Je proti zdravému rozumu, keď sa spotrebováva pre výrobu. Má sa vyrábať pre spotrebu,“ uvádza príklad, ako už ekonomická realita nemá ani hlavu, ani pätu. A ľudia, ktorí ovládajú obchod a finančné toky, nám podľa neho „siahajú na ľudskú dôstojnosť a slobodu takým spôsobom, ako sa to tu zatiaľ ešte nekonalo“.
Podľa Piťhu si mnohí neuvedomujú, ako nimi v tejto hre niekto pohybuje. A to vrátane tých, ktorí v tejto hre dokázali uspieť a zarobiť si veľmi slušné peniaze.
„Ja som sa pýtala na to, kto je naším nepriateľom,“ poznamenala do ticha očividne zaskočená Daniela Drtinová. Potom reagovala na Piťhove slová otázkou, či teda je vôbec možné, aby ľudia tomuto „konzumnému pokušeniu“ čelili. Piťha pripustil, že pevný človek sa ubrániť dokáže, ale je to veľmi náročné. „Dnes sú tie tlaky také obrovské, že zlyhanie jednotlivcov sa pomaly nedá odsudzovať,“ myslí si. Stále to však treba vnímať ako zlyhanie a bojovať s tým.
Nádej, že sa to zmení, však podľa kňaza existuje vždy. Túto nádej si však nesmieme zamieňať s očakávaním úspešného výsledku. To, že si človek povie, že bude čeliť konzumu, rozhodne neznamená, že sa mu to podarí.
Veriaci podľa neho môžu čerpať nádej zo svojej viery, lebo vedia, že aj keď ich zabijú, tak sa ich ujme ten, pre ktorého ich zabili.
Moderátorku potom ešte zaujímalo, či nezlyhala samotná cirkev, z ktorej sa stal veľký svetový finančník a developer. Piťha pripustil, že kresťanstvo „môže byť hlásané veľmi nedôveryhodne“. Cestou je podľa jeho slov to, že ľudia by mali hľadať svoju vieru sami. „Ja neverím v kňaza, ja verím v Boha,“ vysvetľoval svoj postoj.
Podľa Piťhu je nevyhnutné, aby sme v sebe Boha nejakým spôsobom opäť našli. Takého Boha, ktorý našej civilizácii kedysi definoval. „Štát v náboženskej vojne a nemať Boha, to je skoro beznádej,“ obáva sa. A že naša súčasná vojna je náboženská, o tom by sme vraj nemali pochybovať.
