Máme sa čoho obávať? Túto zásadnú otázku si kladie hneď na úvod svojej štúdie profesor Michel Chossudovsky. Verejne prístupné vojnové dokumenty potvrdili, že atómová vojna je stále v kurze a Pentagón ju nezavrhol. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v porovnaní s rokom 1950 sú dnešné atómové zbrane oveľa dokonalejšie a systém dodávky zbraní je omnoho precíznejší. Krajiny ako Čína, Rusko, Irán, Sýria a Severná Kórea sú cieľom protiopatrenia prvého atómového útoku.
Vojna je výhodný biznis
„Plán Pentagónu na výbuch planéty s použitím moderných atómových zbraní je stále v hre,“ píše profesor Chossudovsky a dodáva, že v tomto prípade skutočne nie je na mieste nahovárať si, že je to len ilúzia. Svoje presvedčenie podopiera tvrdením, že vojna je pre všetky zúčastnené strany výhodným obchodom. Na čele sú vždy hlavní dodávatelia „obranných“ prostriedkov (ako sú napríklad Lockheed Martin, Northrop Grumman, Boeing či British Aerospace).
Obamova administratíva navrhla plán za bilión dolárov na obdobie tridsiatich rokov, ktorý má zabezpečiť rozvoj novej vlny atómových zbraní, bômb, ponoriek a ICBM (medzikontinentálnych balistických striel), zameraných predovšetkým na dve veľmoci – Čínu a Rusko. Preteky v zbrojení sú tiež v plnom prúde. Rusko, samozrejme, tiež nezaspalo na vavrínoch. Na potenciálne hrozby zo strany USA odpovedá modernizáciou strategického arzenálu jadrových zbraní.
Clintonová atómové zbrane obhajuje
Použitie atómových bômb nevylučuje napríklad ani horúca kandidátka na prezidentku USA Hillary Clintonová, ktorá verí, že tieto zbrane sú, paradoxne, nástrojom na vytvorenie mieru. „Jej volebná kampaň je financovaná z amerického vojenskopriemyselného komplexu, ktorý produkuje zbrane hromadného ničenia,“ zdôraznil profesor Chossudovsky. Náhoda či zámer? Posúďte sami.
Ďalším zaujímavým zistením kanadského profesora ekonómie, o ktorom sa zmieňuje, je, že dokonca aj vedci v zmluve s Pentagónom schvaľujú použitie jadrových bômb. Odôvodňujú to tvrdením, že ich cieľom je „neubližovať civilistom, pretože výbuchy budú podzemné“. Taktická atómová bomba, prezentovaná v „dobrej viere“ ako termonukleárna zbraň, však má dosah výbuchu tri- až šesťkrát väčší ako napríklad bomba zhodená na Hirošimu. O tom, či budú atómové bomby použité v boji, rozhoduje americký Senát, a to bez súhlasu vrchného veliteľa. Pripomína profesor a zároveň poznamenal, že „ľudia na najvyšších úrovniach štátnej správy, ktorí rozhodujú o použití jadrových zbraní, nemajú ani najmenšiu predstavu o tom, aké dôsledky môžu mať ich neuvážené rozhodnutia“.
Studená vojna ako začiatok atómovej krízy
Nedávno unikol tajný dokument Pentagónu (z roku 1959), ktorý potvrdzuje, že počas studenej vojny bolo 1 200 miest východného bloku Európy, ako aj Ďalekého východu cieľom systematického ničenia.
Podľa plánu z roku 1956 mali byť jadrové zbrane cielené na Sovietsky zväz, Čínu a východnú Európu. Hlavné mestá sovietskeho bloku zahŕňajúce aj východný Berlín boli výsadnou prioritou „systematickej deštrukcie“ atómového bombardovania. (William Burr, US Cold War Nuclear Attack Target List of 1200 Soviet Bloc Cities „From East Germany to China“, National Security Archive Electronic Briefing Book No. 538, December 2015).
Lenže politika atómových zbraní nie je minulosťou, je stále aktuálna. Konkrétne mená krajín na zozname Pentagónu, samozrejme, nenájdete, sú tajné. „Krajiny ako Rusko, Čína, oblasť Stredného východu či Severná Kórea sú tam však na sto percent,“ tvrdí profesor.
Správa tlačovej agentúry AP o Pentagóne z dňa 6. júna 2015 potvrdzuje toto: „Pentagón aktívne zvažuje používanie atómových rakiet a striel proti vojnovým cieľom vo vnútri Ruska – Pentagón zvažuje tri možnosti, ako v rámci umiestnenia svojej protiraketovej obrany v Európe cieliť na strely Ruska, ktoré krúžia na oblohe. Táto možnosť protismerných síl ukazuje, že vo svete existujú preventívne protijadrové úkony na ruské raketové jednotky. Amerike ide o schopnosť vyrovnania síl útoku proti cieľom vo vnútri Ruska,“ uvádza. Stručne povedané, Spojené štáty sa aktívne pripravujú na atómovú vojnu s Ruskom.
Robert Scher, muž, ktorý sa podieľal na nukleárnej politike bývalého prezidenta USA Jimmyho Cartera, minulý rok v Kongrese vyhlásil, že rozmiestnenie protismerných síl by znamenalo, že „sa chystáme a vlastne zaútočíme na rakety, ktoré sú v Rusku“. Napriek iným vyhláseniam Pentagónu by táto možnosť mohla spôsobiť vlnu riadených pozemných striel vypúšťaných naprieč Európou.
Od roku 1945 sa uskutočnilo viac ako 2000 testov na jadrové zbrane. (Zdroj: PrtScr globalresearch.ca)
„Zločiny a bezohľadnosť zahraničnej politiky Washingtonu a jeho spojencov NATO sú závratné. Preventívny jadrový útok proti ruským silám v blízkosti obývaných oblastí môžu mať za následok vyhasnutie životov miliónov ľudí, či dokonca rozpútanie vojny, ktorá vyhladí ľudstvo,“ varuje Chossudovsky.
Protiatómové štáty
V súčasnosti existuje len päť „nedeklarovaných“ jadrových štátov – Belgicko, Holandsko, Nemecko, Taliansko a Turecko. Paradoxom je, že práve na ich území sú tiež rozmiestnené a nasmerované atómové zbrane. Týchto päť štátov nasadilo taktiku nazvanú B61 proti cieľom Stredného východu a Ruskej federácie. Posledná a najmodernejšia verzia je B61-12, ktorá by mohla slúžiť ako náhrada B61.
Simulácia viac ako 2 000 jadrových výbuchov na zemi od roku 1945. (Zdroj: YouTube.com)
Taktické atómové zbrane boli špecificky vyvíjané po studenej vojne a zamerané na konflikty v krajinách tretieho sveta. V októbri roku 2001, bezprostredne po jedenástom septembri, minister obrany Donald Rumsfeld predstavil použitie taktiky nukleárnych bômb B61-11 v Afganistane. Cieľom bol bunker z jaskyne, ktorú údajne obývala al-Kájda v horách Tora Bora.
Opätovné použitie B61-11 sa zvažovalo aj pri invázii a bombardovaní Iraku v roku 2003, a rovnako tak v roku 2011, keď NATO bombardovalo Líbyu. B61-11 je považovaná za presnú, zemou prenikajúcu a nízkonákladovú nukleárnu bombu, určenú proti podzemným cieľom, ktorá mala byť použitá aj na bunkre Saddáma Husajna. Bomba mala byť akousi poistkou pre prípad, že by Saddám robil problémy.
Jadrový plán na napadnutie Líbye
Použitie taktickej nukleárnej zbrane B61-11 v Líbyi v roku 1996 bolo kritizované aj zo strany Pentagónu. Päť dní potom asistent ministra obrany Harold Smith vykonal potrebné kroky pre urýchlenie realizácie a dokončenie B61-11.
V Tarbunahu žije viac ako 200 000 obyvateľov – muži, ženy aj deti. Je asi 60 km východne od Tripolisu. Tam mali byť vypustené tieto „humanitárne bomby“ s kapacitou výbuchu dvoch tretín tej, čo bola zhodená na Hirošimu. Tieto obávané zbrane hromadného ničenia mohli mať za následok desiatky tisíc mŕtvych, nehovoriac o zničujúcom vplyve na našu planétu a životné prostredie. „Mužom stojacim za týmto diabolským projektom jadrového útoku na Líbyu bol námestník ministra obrany Harold Palmer mladší,“ píše profesor Chossudovsky.
Americká jadrová doktrína
„Keď sa zamyslíme nad tým, čo Washington ‚vykonal' s niektorými uvedenými štátmi bez toho, aby bol kýmkoľvek akokoľvek ohrozený, je naozaj múdre tieto plány prehliadať alebo podceňovať?“ pýta sa profesor. „Jadrová vojna, ktorá by vyhubila život na zemi, samozrejme, nie je zaujímavá len pre korporátne médiá. Práve tieto médiá dokonale zakamuflovali dôsledky americkej jadrovej doktríny po skončení studenej vojny, ktorá bola sformulovaná na tajnej schôdzke najužšieho amerického vojenského vedenia 6. augusta roku 2003. Kde? V japonskej Hirošime,“ uzavrel svoje zamyslenie profesor Michel Chossudovsky.
