Amnesty vo svojej dnes zverejnenej správe napísala, že má dôkazy o „koordinovanom ťažení“ Kurdov, ktorého cieľom je zrejme vykoreniť arabskú komunitu. Má zrejme ísť o akt pomsty za ich údajnú podporu extrémistickej organizácie Islamský štát (IS), ktorého jednotky v lete roku 2014 obsadili približne tretinu územia Iraku.
Kurdské polovojenské oddiely péšmarga odvtedy zatlačili džihádistov viac na sever, a to aj za pomoci náletov Spojenými štátmi vedenej koalície, čím zväčšili územie pod svojou kontrolou. To teraz zahŕňa aj etnicky zmiešané oblasti, ktoré Kurdi považujú za svoje.
Konzultantka Amnesty International pre krízové situácie Donatella Roverová predpokladá, že jednotky, ktoré sú verné kurdskej regionálnej vláde v severnom Iraku (Hikúmeta Heréma Kurdistané, HHK), zrejme podnikajú sústredené ťaženie s cieľom nútene vysídliť arabskú komunitu ničením celých dedín v oblastiach, ktoré v severnom Iraku dobyli od Islamského štátu.
Roverová v tejto súvislosti upozornila, že nútené presídľovanie civilistov a zámerné ničenie domov a majetku bez toho, aby na to bol z vojenského hľadiska dôvod, by mohlo viesť k obvineniu z vojnových zločinov.
Správa Amnesty vychádza z informácií získaných v teréne od obyvateľov 13 miest a dedín a zo svedectiev vyše 100 osôb. Zahŕňa aj družicové snímky, ktoré dokazujú veľký rozsah ničenia domov v provinciách Ninive, Kirkúk a Dijálá. Ich arabským obyvateľom kurdské oddiely bránia vrátiť sa do svojich domovov po tom, ako túto oblasť znovu dobyli.
Predstavitelia vlády HHK v minulosti odmietali obvinenia z núteného presídľovania arabského obyvateľstva a ničenia ich domov a majetku; svoje počínanie na znovu dobytých územiach odôvodňovali obavami z reinfiltrácie Islamského štátu a rizikom, že po islamistoch v tej-ktorej oblasti zostali výbušniny a po domácky vyrobené nálože.
Amnesty vyzvala koaličné sily, aby zabezpečili, že sa pomoc poskytovaná HHK nezneužije na to, čo ľudskoprávni aktivisti označujú za pokus o zvrátenie arabizačnej kampane rozpútanej proti Kurdom ešte za čias irackého diktátora Saddáma Husajna.
Sily HHK majú povinnosť priviesť pred justíciu tých jedincov a umožniť spravodlivý proces tým, ktorí sú podozriví, že pomáhali Islamskému štátu a navádzali ho na zločiny, uviedla Roverová. Súčasne upozornila na neprípustnosť kolektívneho trestu „na základe nejasných, diskriminačných a nepodložených podozrení“, že jednotliví členovia komunity mohli napomáhať či podporovať Islamský štát.
