Nový Kuffa, Škripek alebo čosi celkom iného? Igor Matovič ponúka voličom ďalšieho zapáleného kresťana. Za všetko vďačím Božej láske, vyhlasuje detský kardiológ Krajčí, ktorý pomáha bezdomovcom

Prečo idete do politiky? Čo bude mať Slovensko alebo volič z toho, ak vy budete sedieť v parlamente?

Od mladosti som túžil pomáhať ľuďom, preto som sa dal na štúdium medicíny. Vždy som sa popri práci ešte aj angažoval v mimovládnom sektore, v pomoci ľuďom v núdzi, prepájal ľudí dobrej vôle a založil jednu z najväčších dobrovoľníckych platforiem v Bratislave. Politika je pre mňa len ďalšou výzvou slúžiť ľuďom, pokúsiť sa moje doterajšie skúsenosti pretaviť do zmysluplnej politickej práce, pomôcť nastaviť procesy v našom štáte, aby štát čo najlepšie slúžil nám všetkým. Chcem stáť na strane tých, ktorí pomoc potrebujú, riešiť problémy, ktoré ľudí trápia.

Ako ste sa dostali na kandidátku?

Dostal som pozvanie od predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Richarda Vašečku. V procese môjho rozhodovania ma povzbudili mnohí moji priatelia a ľudia, ktorých si vážim.

Ak sa stanete poslancom, na akú oblasť sa zameriate?

Blízky je mi, pochopiteľne, rezort zdravotníctva, no rád by som aj zjednodušil ľuďom život na úradoch, vytvoril jednoduchší systém pre čerpanie pomoci z európskych fondov pre mimovládne organizácie, zasadil sa za systém, ktorý podporí tých, ktorí myslia filantropicky a tak povzbudil ľudí, aby si viac pomáhali.

Prečo by mal volič dať krúžok vám a nie niekomu inému?

Kandidátka OĽaNO má množstvo skvelých ľudí, s úžasnými životnými príbehmi, ktoré hovoria o ich charaktere a morálnych hodnotách. Budem rád, keď ľudia budú voliť práve takýchto ľudí. Abraham Lincoln povedal: „Ak chcete vyskúšať charakter človeka, dajte mu moc.” Pre mňa je charakter človeka v politike ďaleko dôležitejší ako čokoľvek iné. Pokiaľ ľudí zaujme môj životný príbeh a rozhodnú sa mi dôverovať, urobím všetko, aby som ich dôveru nesklamal.

S kým z kandidátky máte najlepšie vzťahy?

S Richardom Vašečkom, Eduardom Hegerom, Jozefom Lukáčom, Henrietou Hrubou a Jánom Szöllösom.

Priznáte svoj majetok? Ste vlastníkom nejakých firiem, nehnuteľností alebo akcií? Čo konkrétne a v akej hodnote vlastníte?

Vďaka môjmu svokrovi, okrem bytu, kde bývame, vlastníme spoločne s manželkou v Bratislave ešte dva byty. Je to v podstate manželkino dedičstvo pre naše deti. Iné nehnuteľnosti či akcie nevlastníme.

Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

Osobne som šťastný, že sa nám v Bratislave podarilo zosieťovať viaceré cirkevné spoločenstvá a neziskové organizácie, a vytvoriť platformu, cez ktorú môžu ľudia ako dobrovoľníci pomáhať druhým a nášmu mestu.

A naopak, čo bolo vaším najväčším neúspechom? Resp. čo vás najviac mrzí?

Keď neviem niekomu pomôcť. Žiaľ, aj ako lekár viem, že nie vždy sa to dá.

Ktorý politik Slovensku najviac škodí?

To ja nechcem posudzovať. Chcem bojovať za pravdu, no zároveň žiť so zásadou: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.” Verím, že máme konfrontovať zlo, ale ľudí chcem milovať. Veľkým problémom Slovenska je určite korupcia, klientelizmus, netransparetné a nehospodárne nakladanie s verejnými financiami.

Ktorý slovenský politik je najužitočnejší?

Každý, ktorý urobí niečo dobré z lásky pre našu krajinu. Veľmi si vážim profesorku Ivetu Radičovú. Žiaľ, nemala okolo seba dostatok ľudí, ktorí by za ňou vedeli stáť, podporiť ju a držať jej chrbát. Pre Slovensko je to veľká škoda.

Ste profesiou detský kardiológ, ale vaše aktivity sú širokospektrálne. Ste napríklad zakladateľom a riaditeľom platformy Kresťania v meste. Mohli by ste čitateľom predstaviť, aký má cieľ táto organizácia a aké sú jej aktivity?

Vo svojej podstate ide o jedinečný projekt. Na základe priateľstva a vzťahov sa nám podarilo prepojiť viac ako 30 cirkevných spoločenstiev a kresťanských komunít, ku ktorým sa neskôr pridali aj rôzne neziskové organizácie. Vznikla tak platforma, ktorá v Bratislave iniciuje rôznorodé podujatia a charitatívne projekty. Jedným z našich najmasovejších podujatí je festival priateľstva a vzájomnej pomoci – Milujem svoje mesto, počas ktorého stovky dobrovoľníkov pomáhajú jednotlivým mestským častiam, sociálnym inštitúciám a ľuďom po celom meste.

Ste zapálený za charitu, pomáhate slabým a chorým. Cítite to ako svoje posolstvo?

Myslím, že sa len snažím reagovať na potreby, ktoré okolo seba vnímam. Svoje poslanie skôr vidím v spájaní ľudí dobrej vôle pre dobré veci. Vďaka tomu som okolo seba uvidel ľudí s oveľa väčším obdarovaním pre núdznych ľudí a veľmi ma teší, keď môžem spolu s nimi pomáhať aj ja.

Myslíte si, že Slováci dnes veria charitatívnym projektom? Predsa len… Máme za sebou množstvo káuz, keď sa finančné prostriedky určené na dobrú vec, premrhali. Samozrejme, je aj množstvo projektov, ktoré fungujú, a kde sú správni ľudia na správnych miestach…

Na Slovensku žijú ľudia, ktorí radi pomáhajú, vedia sa rozdeliť a byť štedrí. Aj napriek kauzám, ktoré spomínate, sa nedajú odradiť od robenia dobra. Treba mať na pamäti, že vždy, keď sa deje niečo dobré, povstáva strategické zlo, aby dobro deštruovalo. Múdry človek to prekukne a v boji so zlom sa nevzdá.

Na druhej strane veľmi často hovorím, že aj pomáhať treba vedieť. Určite netreba automaticky dávať financie kdekoľvek nás o ne niekto požiada. Súčasťou dávania by optimálne mala byť aj osobná zainteresovanosť s projektom.

Prevzali ste Cenu primátora na rok 2014 za Nezištnú a účinnú pomoc ľuďom v núdzi prostredníctvom charitatívnych a dobrovoľníckych aktivít v Bratislave i za hranicami mesta. Čo všetko si pod tým máme predstaviť?

Ako som už spomenul, na báze platformy organizujeme vďaka dobrovoľníkom a podpore kresťanských komunít rôzne charitatívne projekty. Vďaka túžbe mladých umelcov pomáhať sme založili teraz už známy Komorný orchester ZOE, ktorý odohral desiatky benefičných koncertov. Najznámejším bol asi v roku 2011 Koncert pre Japonsko, ktorým naša krajina vyjadrila sústrasť japonskému ľudu a umožnila ľuďom prispieť aj finančne na odstraňovanie následkov tejto živelnej katastrofy. Som aj členom správnej rady Nadácie Dobrá budúcnosť a nádej, založenej na pomoc sirotám v Ugande a Mjanmarsku.

Myslím však, že najinšpiratívnejšou je asi pomoc ľuďom bez domova v Bratislave. V súčasnosti ju realizujeme prostredníctvom 200 dobrovoľníkov. Jej podstatou je, že sa snažíme koordinovať ľudí ochotných pomáhať tým najnúdznejším medzi nami. 

Už deväť rokov naši dobrovoľníci varia z vlastných zdrojov husté domáce polievky, ktoré potom ďalšie dobrovoľnícke tímy na vlastné náklady roznášajú ľuďom bez domova priamo do terénu. Pri službe výdaja teplej stravy sa zároveň poskytuje aj základné poradenstvo, lekárske ošetrenie a rozdáva sa nevyhnutné oblečenie. Časť našich dobrovoľníkov zabezpečuje aj pravidelné návštevy a pomoc ľuďom bez domova v miestach ich provizórnych obydlí a na sociálnych ubytovniach. Realizujeme tiež projekty zamestnávania ľudí bez domova v oblasti verejnoprospešných prác s cieľom ich integrácie na pracovný trh. Našou skúsenosťou je, že socializácia ľudí bez domova je možná, ak spoznajú Božiu lásku. Naši dobrovoľníci sa im ju svojím osobným záujmom a pravidelnou pomocou snažia sprostredkovať.

Veríte ešte, že v politike možno skutočne priniesť niečo osožné aj pre ľudí?

Či sa nám to páči, alebo nie, žijeme v parlamentnej demokracii a vláda našej krajiny je v rukách politikov, ktorých si zvolíme. Podmienkou je, aby sa nedali kúpiť a vládu neprenechali bohatým oligarchom. Zanevrieť na politiku ako na niečo, od čoho sa už nič osožné nedá očakávať, je len kapituláciou v boji za našu krásnu krajinu. Z politickej úrovne sa dajú nastaviť procesy optimálnej správy nášho štátu, vytvorenia prostredia korektného podnikania či služieb, vďaka ktorým budú ľudia napredovať a žiť čo najkvalitnejším životom.

Slováci sú sklamaní z vysokej politiky a celkovo zo situácie a sociálnych pomerov, nezamestnanosti, problémov v zdravotníctve a školstve… Ste človekom, od ktorého možno očakávať zmeny?

Budem sa snažiť na základe mandátu, ktorý mi ľudia vo voľbách dajú, urobiť maximum, aby sa nám žilo v našej krajine čo najlepšie.

Hovoria o vás ako o „čistom človeku“, akých je dnes málo. Zároveň sme sa dozvedeli, že všetko robíte nezištne, ste hlboko veriaci človek – koľko tipujete, že je takýchto ľudí vo vysokej politike na Slovensku, ale aj v zahraničí?

Ďakujem za také krásne vyznamenanie. Som tým, kým som, len vďaka Božej láske, jeho odpusteniu a milosti. To ma každodenne premieňa a dáva mi silu ísť aj proti prúdu. Veľmi by som si želal, aby túto skúsenosť milujúceho nebeského Otca prežívalo osobne čo najviac ľudí, v každej oblasti našej spoločnosti, nielen v politike. Pre mňa by to bola nádej na nové, lepšie časy.

Aký je váš názor na v súčasnosti jednu z najaktuálnejších tém – utečeneckú krízu? Mali by sme ako krajina utečencov prijať?

Na začiatok by som rád povedal, že aj prijatím dostatočného množstva utečencov do Európy by sa pomohlo iba zlomku tých, ktorí trpia. Iba v Sýrii je následkom dlhotrvajúcej občianskej vojny a následného rozmachu Islamského štátu až 12 miliónov utečencov. Štatistiky ukázali, že do vyspelých štátov často migrujú tí najperspektívnejší ľudia z postihnutých regiónov. Pokiaľ nám skutočne záleží na ľuďoch trpiacich v týchto regiónoch, naša pomoc sa musí orientovať priamo do postihnutých štátov.

Na druhej strane ma veľmi mrzí, aký strach zavládol v našej spoločnosti. Strach, ktorý nás paralyzuje pomáhať tým, ktorí sa ocitli v nesmierne zložitej životnej situácii. Ako by sme sa cítili my, keby u nás zúrila vojna, naše rodiny by žili niekoľko mesiacov v provizórnych stanových utečeneckých táboroch bez nádeje na zmenu situácie? Myslím, že väčšina z nás by išla do krajín, kde by mali svojich blízkych, kde by sebe a svojej rodine zabezpečili lepšiu perspektívu. Predstavme si, že by sa na nás v týchto krajinách pozerali ako na teroristov či ekonomických migrantov. Áno, nezastierajme si, že medzi nimi sú aj takí, ale je hrozné všetkých za to hádzať do jedného vreca. Prečo ako krajina nemôžme komunikovať týmto ľuďom, že tých, ktorí našu pomoc potrebujú a majú záujem u nás nájsť svoj nový domov, radi príjmeme do miery, akú sme schopní reálne uniesť? Čím, samozrejme, nezľahčujem ani trošku bezpečnostnú hrozbu a vôbec nevylučujem selekciu pre tých, ktorí v súčasnej situácii nie sú vojnovými utečencami.

Pokiaľ by títo ľudia ku nám regulovane prichádzali, predpokladám, že by v rámci azylového konania mali byť kvalitne bezpečnostne preverení a hodnoverne dokázaný ich pôvod. Samozrejme, celá kríza je aj krízou Európskej únie, jej vonkajších hraníc a teda zvyšuje aj naše bezpečnostné riziká. Ale ide predsa v prvom rade o humanitárnu krízu. Prečo nemôže štát hrdo a sebavedome svojich občanov uistiť, že má situáciu pod kontrolou, že sa migrantov obávať nemusíme a že radi pomôžeme tým, ktorí trpia? Obávam sa, že ak by mali ľudia za druhej svetovej vojny vo svojich srdciach postoj strachu, ktorý súčasná vláda do ľudí zasieva, neboli by sme mali toľko hrdinov, ktorí riskovali svoje vlastné životy a životy svojich rodín, aby zachraňovali Židov. Slovensko má totiž najviac vyznamenaných vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi v pomere k počtu obyvateľov zo všetkých krajín sveta.

Pod paľbou kritiky je aj súčasná vládnuca strana SMER-SD. Čo si myslíte o jej vládnutí, opatreniach pre ľudí a komunikácii smerom von?

Sociálne balíčky sú v mnohom ľúbivé, z môjho pohľadu však často nekoncepčné, v niektorých prípadoch pochybujem o ich dlhodobej udržateľnosti. Aj obdobia v ekonomike sa striedajú, krízy prichádzajú. Myslím, že keď sa štátu darí, mal by si znižovať dlh a investovať do kvalitných, dlhodobo udržateľných projektov a reforiem, ktoré ľuďom pomôžu aj v zlých časoch. Takto, keď príde opäť nejaká kríza, drvivú väčšinu balíčkov budú musieť zrušiť a budeme na tom ďaleko horšie ako pred ich zavedením.

Ak by ste mohli niečo v politike zmeniť, čo by to bolo?

Mojím prianím by bolo, aby politici v parlamente medzi sebou nebojovali, počúvali sa a spoločne hľadali dobré pre našu krajinu. Takéto ovzdušie by vytvorilo tvorivú atmosféru a verím, že by sme boli najšťastnejším a najprosperujúcejším národom na svete. Aj keby som mal byť iba sám, pokúsim sa o to. A keď nás bude viac, budeme za sebou stáť a pomáhať si. Verím, že bude Boh s nami.