Putin vraj ťahá ekonomiku ku dnu. Tentoraz sa z toho Rusko tak ľahko nevylíže

    0
    Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie (Autor: SITA)

    Inozemtsev konštatuje, že aj viac ako rok po „čiernom utorku“, kedy rubeľ stratil štvrtinu svojej hodnoty za jediný deň, je stav ruskej ekonomiky stále neistý. Konkrétne sa zmieňuje o poklese HDP o 3,9 % za uplynulých dvanásť mesiacov. „Vláde sa na druhej strane podarilo dostať infláciu pod 13 %. Návrat k rastu v treťom štvrťroku 2015 sa však nekonal; a inak to zatiaľ nevyzerá ani v tomto roku. Ak dôjde k očakávanému rastu v roku 2017, potom bude možné hospodársky pokles vysvetliť západnými sankciami a nižšími cenami ropy. Ale čo ak k rastu nedôjde?“ pýta sa Inozemtsev.

    Podľa Inozemtseva je na tom súčasná ruská ekonomika horšie ako v roku 2009. Argumentuje výrazným poklesom reálnych disponibilných príjmov a nominálnej mzdy. V týchto ukazovateľoch sú na tom Rusi horšie ako v roku 2005. „Priemerná cena za nový byt v Moskve klesla v porovnaní s rokom 2014 o 16 % v rubľoch a o polovicu v dolároch. Ruská ekonomika trpí v dôsledku poklesu cien ropy, ale aj v súvislosti s tlakom byrokracie a paranoickou zahraničnou politikou,“ konštatuje ruský politológ a rozdeľuje pre účely celkového hodnotenia ekonomiku Ruska na dve fázy.

    Celý text si môžete v angličtine prečítať TU

    „Od začiatku tisícročia do roku 2007 rástla ekonomika o 7 % ročne, akciový trh vystrelil prudko nahor a priemerné príjmy sa viac ako zdvojnásobili. Okrem toho došlo k zníženiu daní a navýšeniu medzinárodnej spolupráce. Rusko skrátka rástlo,“ uvádza Inozemtsev a konštatuje, že naopak v rokoch 2008 až 2015 sa priemerný rast blížil nule. „Okrem zrýchlenia úniku kapitálu došlo k zhoršeniu podnikateľskej klímy. Zároveň boli zavedené ďalšie dane a zdvojnásobené vojenské výdavky po odštartovaní operácií v Gruzínsku, na Ukrajine a v Sýrii.“

    Ako Inozemtsev konštatuje, Rusko ani v tejto fáze rastu zo skutočnej krízy nevyviazlo. „Z tohto pohľadu postihujú krajinu krízy každých osem či deväť rokov. V súčasnej chvíli existuje len malá šanca, že sa štátu úplne podriadená ruská ekonomika vydá na cestu obnovy. A to aj keby boli zrušené sankcie a ceny ropy sa vrátili na bežnú úroveň. Rusko síce prežilo krízu v roku 1998 aj o desať rokov neskôr, ale v priebehu žiadnej z nich nedošlo k takému odlivu zahraničných investícií. Dôvodom sú protisankcie voči EÚ, napätie s Tureckom a ignorovanie medzinárodného práva,“ usudzuje Inozemtsev.

    Minulý rok odišlo z Ruska dvadsať západných nadnárodných korporácií, napríklad Opel, Adobe Systems či Stockmann. Ďalej došlo k zatvoreniu tridsiatich tovární vo vlastníctve cudzincov. „Z krajiny tiež odchádzajú samotní Rusi. Čistá emigrácia sa zvýšila z 35 000 ročne v rokoch 2008 až 2010 na viac ako 400 000,“ píše Inozemtsev a tvrdí, že tento trend sa pravdepodobne nezmení k lepšiemu. Môže sa podľa jeho slov stať, že ruská ekonomika nebude rásť ani tento rok a krajina sa tak dostane po vzore Venezuely do trvalého útlmu, ktorý pretrvá aj do ďalšieho Putinovho volebného obdobia.

    - Reklama -