Aféra okolo predaja zbraní a drog z Bulharska teroristom je o to závažnejšia, že krajina je členom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie (NATO). Všetko vzniklo ešte pred rozpadom bývalého Sovietskeho zväzu, keď začala bulharská mafia nelegálne vyrábať a vyvážať z krajiny fenetylín. Išlo o látku, ktorú v tom čase údajne pravidelne užívala až polovica všetkých atlétov, aby zvýšili svoju výkonnosť. Dnes tieto drogy spolu so zbraňami smerujú k radikálnym islamistom.
Boj konkurenčných mafií
Vo chvíli, keď sa Sovietsky zväz zrútil a hranice sa ako-tak uvoľnili, zacítili bulharskí mafiáni príležitosť a chopili sa jej. Z Bulharska začalo prúdiť oveľa viac fenetylínu, ktorý sa do Nemecka dodával pod názvom Captagon. Do vážneho sporu sa dostali dve mafiánske skupiny. Jednou z nich bola skupina, ktorá stála za poisťovňou Vasil Iliev Security (VIS) a druhou bola bulharská Security Insurance Company (SIC), ktorá zamestnávala zhodou okolností aj súčasného premiéra Bojka Borissova.
Premiér má maslo na hlave
Bojko Borissov bol v minulosti vrcholový športovec a profesor na bulharskej policajnej akadémii a slúžil v osobnej stráži dvoch bulharských prezidentov. Neskôr sa za svoje zásluhy stal z Borissova minister vnútra a potom aj starosta Sofie. Už v roku 2006 sa však objavili informácie, ktoré vyplávali na povrch až po zverejnení amerických diplomatických depeší na portáli Wikileaks.
VIDEO Najznámejší predstavitelia bulharskej mafie od rozpadu ZSSR
Z uniknutých tajných správ a diplomatických depeší, ktoré do Bieleho domu poslal vtedajší americký veľvyslanec v Bulharsku John Beyrle, vyplýva, že práve Borissov bol napojený na dvoch najväčších mafiánskych bossov v krajine. Menovite na Mladena Mihaleva, prezývaného Madžo, a na Roumena Nikolova, známeho v Bulharsku pod menom Pasha (Paša).
Bulharský Al Capone
Ešte v roku 2007 sa americký kongres zaoberal správou veľkej švajčiarskej spoločnosti, podľa ktorej Borissov ututlal niekoľko prípadov spojených s mafiou, keď bol vo funkcii ministra vnútra a údajne osobne nariadil vraždy 28 osôb, ktoré boli nepohodlné. Z Borissova sa stal neskôr údajne aj spojenec zástupcu riaditeľa CIA Johna McLaughlina, ktorý chcel vybudovať v Bulharsku priestor pre väzenie určené pre účely americkej CIA.
O rok neskôr po americkom kongrese si hrozbu prepojenia organizovaného zločinu s politikou v Bulharsku všimli aj v Nemecku. Špecialista na mafiu a podsvetie Jürgen Roth v roku 2008 označil Bojka Borissov za „bulharského Al Caponeho“. V roku 2009 si už Borissov sadol do kresla predsedu vlády a post premiéra zastáva dodnes.
Drogy a zbrane
Bojko Borissov sa na čelo bulharskej vlády postavil v čase, keď už bola krajina členom NATO aj Európskej únie a CIA od neho začala požadovať pomoc vo vtedy ešte prísne tajnej vojne, ktorú USA viedli proti režimu Muammara Kaddáfího. Borissov neváhal a začal dodávať povzbudzujúcu drogu Captagon, vyrábanú bulharskou mafiou, militantom z al-Káidy, ktorí pôsobili v Líbyi. CIA prišla táto syntetická droga málo účinná a pre zvýšenie jej potenciálu ju preto údajne miešali s hašišom, aby mohli radikálmi z al-Káidy ľahšie manipulovať.
Drogy a povzbudzujúce látky však neboli jediným artiklom, ktorý sa z Bulharska desaťročia dostával za hranice do rúk radikálnych islamských militantov. Oveľa nebezpečnejší export predstavovali tisícky kusov zbraní, ktoré USA kúpili od novopečeného člena NATO za pol miliardy dolárov. Zbrane následne neputovali nikam inam než k militantom do Sýrie a Líbye. Konkrétne išlo o takmer 19-tisíc prenosných granátometov a približne 700 kusov protitankových raketových systémov typu Konkurs.
VIDEO Test protitankovej rakety Konkurs
