Množstvo tlačových besied štátostrany, kde reagovali na požiadavky učiteľov a sestričiek prebiehali v réžii propagandy a bolo z nich cítiť predvolebnú kortešačku, v ktorej vynikli kvality smeráckych nohsledov na čele s predsedom parlamentu, ktorému zjavne nestačil piskot ostravských tribún, koleduje si aj o piskot učiteľský. V opojení moci totiž zabúda na to, že vláda SMERU je tu nepretržite skoro 10 rokov a mala dostatok času, aby priniesla do nášho školského systému také prvky, ktoré by naše školstvo naštartovali tak, aby sa peniaze v ňom nemrhali, ale využívali k prospechu všetkých. Ako náhle prišli učitelia s požiadavkami, ktoré mali byť dávno vyriešené, tak sa zrazu začína vyhovárať na krátkosť času. Páni politici, čo ste doteraz robili? Kedy naberiete odvahu aj v našom školstve riešiť nahromadené problémy?
Prečo upierate právo učiteľom hovoriť do vecí, ktoré sa ich bytostne dotýkajú? Nemá byť politika hlavne o spokojnosti občanov? To isté, ako predseda parlamentu urobilo aj zdravotné politbyro, ktoré pricestovalo z Košíc do Prešova, aby ohúrenej verejnosti prezentovali bezproblémové fungovanie zdravotnej starostlivosti, napriek výpovediam sestričiek. Situáciu zdravotné politbyro vykreslilo, ako bezproblémovú a nevidelo žiadne problémy, ba naopak všetko je dostupné a dokonale zabezpečené, v nemocnici a jej fungovaní nevideli problémy. Je preto namieste otázka, prečo prešovská nemocnica doteraz neposkytovala zdravotnú starostlivosť podľa scenára, o ktorom včera hovoril člen zdravotného politbyra p. Raši a p. Čislák? Vo včerajších médiách dostali členovia vlády a parlamentu obrovský priestor, ale učitelia a sestričky, ktorých sa to najviac dotýkalo dostali priestor, buď žiadny, alebo len pár sekúnd. V týchto dňoch poľská verejnosť v státisícoch protestuje proti mediálnemu zákonu, aký na Slovensku bez reptania verejnosti máme niekoľko rokov. Občania sú už apatickí a slovenská politická opozícia je v takých mrákotách, že nevedia pomaly, ako sa volajú, preto sa nevedia riadne postaviť za práva nie len svoje, ale ani za občanov. Možno je to všetko inak. V pravý čas sa vynorí vodca SMERU a všetko to zlo, ktoré sa nahromadilo, šmahom ruky vyrieši a jedného, dvoch svojich nohsledov odvolá pre ich neschopnosť a šupne ich na iné teplé miestečko. Veď aj odporný biznis s onkoliekmi mala zrejme pod palcom štátostrana, lebo tá je si vedomá, že všetko v našom štáte je ich COSA NOSTRA. Slovensku sa výborne darí, ale náš dlh ďalej narastá a namiesto múdro spravovanej krajiny necháme našim deťom krajinu hlúpo zadlženú. O tom, ako sa našej krajine výborne darí, nás dennodenne masírujú média a neštítia sa do tejto propagandy zamiešať aj deti v stupídnej reklame o eurofondoch. Nikoho nezaujíma, že až 80% obyvateľov má problém s platením nutných životných nákladov.
Slovensko má krásnu hymnu, pripomeňme si aj jej ďalšie slová –
Ešte jedle rastú
na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti,
nech sa šable chytí
a medzi nás stane.
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
