Od roku 1993 požiadalo u nás o azyl 58 160 ľudí, za celý čas ho dostalo 653 ľudí. Doplnkovú ochranu dostalo 672 ľudí, Slovensko zastavilo konanie v prípade žiadateľov o azyl v 49 418 prípadoch. Občianstvo od roku 1993 u nás dostalo 235 ľudí.
Krajiny Európskej únie môžu utečencom udeliť azyl alebo doplnkovú ochranu, pričom pri dôvodoch ich udelenia existujú rozdiely. Ako ďalej vysvetlila predsedníčka Ligy za ľudské práva (HRL) Zuzana Števulová, azyl sa poskytuje na základe Ženevského dohovoru, a teda osoba je prenasledovaná a má opodstatnené obavy z piatich konkrétnych dôvodov. “Znamená to, že je určitej rasy, národnosti, náboženstva, sociálnej skupiny alebo má určité politické názory či presvedčenie,“ uviedla.
Azyl však možno udeliť i z humanitárnych dôvodov. Ako priblížila, “na Slovensku existuje nariadenie ministerstva vnútra, ktoré hovorí o tom, že z humanitárnych dôvodov sa azyl udeľuje traumatizovaným, chorým alebo starým ľuďom.“
Doplnková ochrana sa udeľuje pre iné dôvody. “Na území únie sa vždy poskytovali aj iné formy ochrany ako azyl. Definícia azylu však tým, že sa udeľuje len na základe piatich konkrétnych dôvodov, nepokrýva všetky dôvody, keď môžu byť porušované ľudské práva a človek je hodný ochrany,“ priblížila Zuzana Števulová. Tieto zvyšné formy ochrany sa na území EÚ zjednotili a nazvali sa doplnkovou ochranou.
Ide o ochranu, ktorá sa poskytuje, keď človeku hrozí v jeho domovskej krajine trest smrti, ktorý Slovensko a únia ako členovia Rady Európy neuznávajú, alebo keď mu hrozí mučenie, kruté neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a tretia ochrana je ochrana, ktorá je poskytnutá, ak na území domovského štátu zúri vojnový konflikt, “a človek je vojnovým konfliktom ohrozený. Čiže nemusí existovať ďalší dôvod, že ste nejakého politického názoru, no konflikt vás zasahuje, pretože ste obyvateľom danej krajiny,“ dodala s tým, že toto sú ďalšie tri dôvody navyše, pre ktoré vznikla doplnková ochrana.
