Prispievateľ agentúry Bloomberg Leonid Beršidskij okomentoval vo svojom najnovšom článku súčasné úpravy ruskej Národnej bezpečnostnej stratégie, ktorá je podľa jeho slov dokumentom, z ktorého sa dá vyčítať mnohé o politike Ruskej federácie a jej súčasnej paranoji voči západnému svetu.
„Je známe, že počas svojho tretieho funkčného obdobia Putin kultivoval obraz západného nepriateľa, ktorý sa snaží zničiť Rusko,“ tvrdí Beršidskij a vysvetľuje, že táto politika sa stala súčasťou aj uvedeného bezpečnostného dokumentu, čo je vlastne len jej priamym, aj keď nie veľmi dôležitým potvrdením.
Od čias, kedy dokument uzrel svetlo sveta, do jeho nedávnej úpravy v minulom roku ubehlo už osemnásť rokov. Vtedy sa za vlády Borisa Jeľcina snažilo Rusko spolupracovať so Západom, urobiť všetko pre zlepšenie vzájomných vzťahov a ruská Národná bezpečnostná stratégia tomu tiež zodpovedala. Napriek tomu v nej bola expanzia NATO opísaná ako priame ohrozenie ruskej bezpečnosti. Väčším nebezpečenstvom však bola ekonomická kríza.
Prvé úpravy sa v dokumente objavili pri nástupe Vladimíra Putina do funkcie prezidenta v roku 2000. Stále sa sústredil predovšetkým na ekonomickú krízu, ale treba podotknúť, že došlo aj k zmenám vo vnímaní hrozby NATO.
„Boli tam aj iné, výraznejšie zmeny,“ píše Beršidskij a poukazuje na vtedajšie úpravy dokumentu, ktoré sa týkali najmä centralizácie moci, čo bolo v rozpore s pôvodnou Jeľcinovou verziou a zároveň sa stalo jedným z hlavných motívov Putinovej vlády.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
K ďalšej úprave došlo v roku 2009, kedy bol v Rusku prezidentom Dmitrij Medvedev. Jeho verzia mala údajne vydržať nezmenená až do roku 2020, bola oveľa asertívnejšia ako tie predchádzajúce a podľa Beršidského dokonca „chvastavá“. „Tvrdila, že úpadok ruskej ekonomiky sa podarilo odvrátiť a že ich nerastné bohatstvo pomáhalo upevniť medzinárodný vplyv krajiny.“ Dokonca aj „tradičná pasáž o NATO“ bola podaná tak, že ide len o malé trápenie, ktoré sa dá ľahko prekonať „asertívnou diplomaciou“.
Dnes však vznikla doposiaľ najviac protizápadná verzia. „NATO a Európska únia sú obviňované z neschopnosti zabezpečiť ochranu Európy a ako dôkaz je uvedená migračná kríza v EÚ. Dokument zároveň obviňuje USA a EÚ z uskutočnenia protiústavného prevratu na Ukrajine, ktorý viedol až k ozbrojenému konfliktu. Západ je opísaný ako moc, ktorá zvrháva „legitímne politické režimy“ a prináša nestabilitu. Politiku dvojitého metra, ktorú určité štáty uplatňujú, považuje dokument za príčinu vzniku Islamského štátu. Naopak, do pozadia ustúpila ruská ekonomická kríza.
V stratégii sa okrem iného spomínajú aj obavy zo straty ruskej identity, jednoty a hodnôt. „Verzia z roku 2015 je deklaráciou izolacionizmu a obranných zámerov. Nie je tam ani štipka nádeje, že by Putin plánoval bojovať s ruskou ekonomickou krízou sprístupnením svojej krajiny zahraničnému kapitálu či hlbšou integráciou do svetového trhu; nie, plánuje pokračovať v ceste úplne opačným smerom,“ píše Beršidskij.
„Stále na to má čas. Aj napriek tým najhorším ropným scenárom má Rusko dostatok medzinárodných zásob do konca tohto roka, ale možno, keď bude postupovať skromne, až do prezidentských volieb v roku 2018,“ dodáva Beršidskij s tým, že s ropnými zásobami vydrží zrejme aj „povestná ruská trpezlivosť“.
autor: spa
