„Islamistický teror a volebné úspechy xenofóbnej strany poznamenali dianie vo Francúzsku počas práve končiaceho roka. Vlasť humanistických hodnôt, ktorej myslitelia a umelci inšpirovali celé generácie verejne činných osôb, intelektuálov a prostých občanov po celej Európe aj vo svete, sa ocitá v neľahkých časoch a vystavená extrémom z dvoch strán vysiela do sveta rozporné posolstvá,“ konštatuje Müller.
Podľa neho sa Francúzsko, rovnako ako aj iné krajiny, mení v rytme modernej doby. „Aj tu je na postupe individualizmus, ktorý súvisí s úpadkom veľkých náboženských, politických a odborových inštitúcií a so slabnutím potreby a záujmu o príslušnosť k širším ľudským zoskupeniam. Silu spoločenskej a medziľudskej solidarity krajiny ovplyvňuje ešte aj dlhodobá stagnácia hospodárstva v krajine, kríza sociálneho štátu a globalizácia,“ dodal.
Vzápätí pripomína slová českého botanika a prírodovedca Karela Domina, ktorý pred deväťdesiatimi rokmi obdivoval ľudskú vrelosť francúzskeho juhu. Dnes by vraj svedectvo vyzeralo inak. Podľa francúzskeho historika Michela Winocka sa Francúzi nemilujú, ale Francúzsko milujú.
„Napriek obvyklej svárlivosti priniesol minulý rok novinku. Nazvať to patriotizmom by asi znelo trochu archaicky. Ale po atentátoch v januári a potom ešte viac po 13. novembri sa prebudilo čosi zriedkavé. Spontánny spev Marseillaisy zaznieval po celej krajine a červeno-bielo-modrá trikolóra sa premenila na milovaný symbol,“ poznamenal Müller.
„Skutočnosť, že suverénne, protieurópske a xenofóbne názory dokázali tento rok upútať takmer sedem miliónov francúzskych voličov, možno prinúti socialistov a pravicových republikánov alebo aspoň ich mladšiu reprezentáciu k hľadaniu ciest k zblíženiu stanovísk v otázkach strategického významu. Doterajšie postupy vládnych garnitúr v záležitostiach, o ktoré sa verejnosť najviac zaujíma, neviedli k očakávaným zmenám,“ dodáva.
