Švédsko a Dánsko sa v uplynulých mesiacoch rozhodli obmedziť počty prichádzajúcich migrantov, a to veľmi drasticky. V noci z nedele na pondelok preto prvýkrát od roku 1950 museli cestovatelia do Švédska prejsť pasovou kontrolou.
„Vláda si teraz uvedomuje, že súčasná situácia, v ktorej do krajiny prichádza veľké množstvo ľudí v pomerne krátkom čase, predstavuje vážne ohrozenie verejného poriadku a národnej bezpečnosti,“ znelo vyhlásenie švédskej vlády.
Len o niekoľko hodín neskôr prišla dánska reakcia v podobe zavedenia kontrol na hraniciach s Nemeckom.
Do Švédska vlani dorazilo takmer 163-tisíc žiadateľov o azyl, čo je v pomere k počtu obyvateľov vôbec najvyššie číslo v celej Európe. Počas jesene prišlo 10 000 žiadostí o azyl týždenne, pričom Švédsko chce toto číslo znížiť na tisíc.
Podľa profesora Pietera Bevelandera, šéfa Inštitútu pre migráciu, rozmanitosť a verejné blaho, má iba 40 percent prichádzajúcich migrantov k dispozícii nejaký doklad totožnosti. Veľmi to však závisí aj na krajine pôvodu, napríklad mladí Afganci nemajú prakticky žiadne doklady.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Kritici týchto nových opatrení sa boja určitého domino efektu, ktorý by mohol nasledovať vo všetkých škandinávskych krajinách. „Tradične je Švédsko späté s humanitárnymi hodnotami a my máme veľké obavy, že signály, ktoré v súčasnosti Švédsko vysiela do sveta, ukazujú, že už nie sme tou krajinou, akou sme bývali,“ povedala Anna Carlstedtová, šéfka švédskej pobočky Červeného kríža.
Jej domnienku nepriamo potvrdil dánsky premiér Lars Løkke Rasmussen, keď uviedol, že zavedenie kontrol na hraniciach s Nemeckom je len reakciou na švédskej postupy. „Keď ostatné severské krajiny uzavrú svoje hranice, pre Dánsko to môže znamenať vážne dôsledky,“ povedal. „Môže to viesť k vyššiemu počtu žiadateľov o azyl.“
Jedným z ďalších dánskych opatrení je potom zavedenie policajného práva zabaviť utečencom ich cennosti v prípade, že nebudú mať dostatok peňazí.
V Nemecku to zatiaľ vnímajú ako seriózne ohrozenie schengenského priestoru. „Sloboda pohybu je dôležitým princípom – jedným z najväčších úspechov v uplynulých rokoch,“ povedal hovorca nemeckého ministerstva zahraničia Martin Schäfer. Podľa neho je absolútne nevyhnutné nájsť spoločné riešenie a zabezpečiť vonkajšie európske hranice.
Minulý týždeň však svoj balíček opatrení navrhlo aj Nórsko, ktoré ich označilo za jedny „z najtvrdších v Európe“.
Švédska poslankyňa za Ľavicovú stranu Christina Höj Larsenová uviedla, že Švédsko by mohlo na základe zlyhania EÚ v boji s migračnou krízou odmietnuť zaplatiť ročné príspevky. „Existujú pevne dané zákony pre prípad, že členské krajiny nepostupujú v súlade s ekonomickým rámcom EÚ, ale keď krajiny porušujú dohody o ľudských právach, za to žiadne sankcie nie sú,“ dodala.
autor: spa
