„Možno by európske inštitúcie, vrátane parlamentu, mali viac a lepšie komunikovať, čo v tejto oblasti presadzujú, na čom sa členské štáty dohodli, ako konkrétne sa budú riešiť problémy,“ priznala Žitňanská s tým, že na druhej strane musí existovať záujem počúvať a porozumieť aj na strane médií a spoločnosti. Dodala, že ideálne by bolo, ak by si obe strany vyšli v ústrety v záujme pochopiť dianie. „Ešte zložitejšie je niekedy vysvetliť, ktorá inštitúcia prijíma rozhodnutia, a ktorá len poskytuje odporúčania alebo stanoviská,“ skonštatovala Žitňanská.
Ako príklad uviedla kontroverznú tému rozdeľovania utečencov medzi členskými štátmi. „Európsky parlament bol pod veľmi silnou paľbou emotívnej kritiky, hoci žiadne reálne rozhodnutie neprijal, pretože ani nemohol – to môže len Európska rada, teda premiéri alebo príslušní ministri,“ vysvetlila. Európsky parlament, ako dodala, nemá v tejto oblasti právomoci, je iba poradným hlasom.
