„Týmto pomenovaním však znemožňujú spoznať a pochopiť hlbšie súvislosti medzi jednotlivými udalosťami. Preto ľudia, ktorí veria na náhody, žijú v napätí, majú pocit, že si všetko svoje musia chrániť a sami sa brániť. Majú zvyčajne chaos nielen okolo seba, ale aj v sebe,“ dodal vzápätí.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
„Tí, ktorí neveria na náhody, sú obyčajne silní v pozorovaní dejov a v mnohých prípadoch dokážu ukázať na ich hlbší dôvod, prípadne aj poriadok. Alebo spájajú svoju nedôveru k náhodám s náboženstvom. Faktom však je, že náhoda nemá s náboženstvom nič spoločné. Náboženstvo je vec vymyslená, ľahko dokázateľná,“ uvádza Campbell. Veriacemu je podľa neho dovolené nemyslieť jasne.
„Neexistencia a existencia náhod, ako sa komu páči, sa riadia zákonmi, ktoré majú svojho autora, hierarchiu,“ podopiera svoj príspevok exkurzií do histórie hneď niekoľkými príkladmi – či už objavením Ameriky, bitkou Napoleona pri Waterloo, alebo rusko-japonskou vojnou.
„Veci nie sú vždy tým, čím sa zdajú. Táto staronová pravda, ktorá sa vzťahuje aj na náhody, ktorých bude viac než dosť aj v roku 2016, by nás mala sprevádzať po celý život,“ uzatvára analytik.
Autor: vef
- Reklama -
