Javůrek sa v komentári pre portál denníka Pravda pozrel na zúbok roku 2015 v kontexte s „činnosťou“ Európskej únie. „Ak by mal niekto v Európe chuť použiť frázu koniec dobrý, všetko dobré, bude si musieť počkať na koniec nejakého iného roka,“ skladá si Javúrek z nosa ružové okuliare a dodáva v jeho pesimistickom výklade uplynulého roka: „Na začiatku roka 2015 sme mohli špekulovať, či sa Európskej únii podarí dokázať reči o údajne už prekonanej kríze aj v praxi. Na jeho konci môžeme špekulovať, čo takto o rok z celej Únie vôbec zostane.“
V úvode sa pozrel na problematiku Grécka, ktorá podľa neho nie je vyriešená ani zďaleka, a európskym politikom sa podarilo len odsunúť nevyhnutné. Politické elity vraj dotlačili túto krajinu k pokračovaniu v politike, ktorá ju dostala do tejto kritickej situácie.
Z problematiky finančného debaklu Grécka sa komentátor dostáva k najhorúcejšej téme súčasnosti – utečeneckej kríze. „Utečenecká kríza, ktorá európsku skepsu ďalej prehlbuje, nespadla z neba. O probléme sa vedelo už dávno. Lenže tak ako v prípade Grécka i tu sa pomyselná plechovka iba odkopávala ďalej. Až kým nevybuchla,“ píše. Merkelovej politika „otvorených dverí“ je podľa neho morálne nepriestrelná, no prináša ďalšiu vlnu problémov.
„Kancelárkino gesto (zvládneme to) však v danej situácii sotva prispelo k riešeniu nefungujúcej úniovej azylovej politiky a logistiky, či k upokojeniu legitímnych bezpečnostných obáv. V Nemecku zašli veci po hranicu vládnej krízy, kým na európskej úrovni k hranici hlbokého rozkolu,“ uvádza.
Akýmsi opozitným pólom švédskej a nemeckej politiky je práve tá slovenská. Tá oplýva národným egoizmom, podľa ktorého tento problém za nich vyrieši niekto iný a ich sa ani netýka. „Európa je vystrašená, spútaná mustrou jedinej prípustnej ekonomickej politiky a plná vzájomnej nedôvery. A Slovensko, ktoré je od fungujúcej Únie existenciálne závislé, má na tom svoj podiel. Samozrejme, sú tu aj pozitíva. Jedným z nich je, že sa rok 2015 končí. Ešte teda nie je všetko stratené,“ píše Javůrek na záver.
