Šéfovia najdôležitejších nemeckých priemyselných a obchodných zväzov sa podľa agentúry Reuters obávajú, že projekt spoločnej Európy skrachuje pre rozdielne prístupy jednotlivých krajín k imigračnej politike. „Škoda, že ich hlas nebolo tak silno počuť aj v iných situáciách,“ konštatuje komentátor.
Ako Mikeš pripomína, otázka prílevu imigrantov nie je prvou krízou v rámci EÚ. Bolo to práve Nemecko a Rakúsko, ktoré nám po vstupe do Únie na sedem rokov zakázali vstup na ich pracovné trhy. „Takže, ako? Vtedy sme sa deliť o výhody integrácie, možnosť zarábať nemecké a rakúske mzdy, nesmeli a teraz sme im zrazu dobrí?“ pýta sa.
Merkelová tiež presadzovala euroval ako jedinú možnosť zachrániť Grécko. Alternatívou k tomu, aby sa na dlh Grécka zbierali nanovo všetci daňoví poplatníci v Únii, by však bolo vydávanie spoločných európskych dlhopisov. „Rozdiel medzi eurovalom a spoločnými dlhopismi tkvie okrem iného aj v tom, že dlhopisy by de facto aj do budúcnosti zaručovali prerozdelenie ziskov z európskej integrácie. Z nej zatiaľ najviac profituje, práve cez zisky nemeckých firiem, Berlín,“ píše Mikeš, ktorý dodáva, že to bola práve Merkelová, ktorá sa proti vydávaniu spoločných dlhopisov postavila.
Riešením celej dilemy so solidaritou je podľa komentátora hlbšia integrácia Únie, pri ktorej by došlo k zavedeniu celoeurópskej minimálnej mzdy či prerozdeleniu daní, ktoré v Nemecku platia úspešné firmy podnikajúce v zahraničí. „Keď to nebudú iba nemecké a zahraničné firmy, ktoré profitujú z toho, že na Slovensku ľuďom za pásom platia 3-4 eurá, keď všetci budeme zarábať všade na území Únie minimálne 8 a pol eura ako v Nemecku, tak aj v otázke utečencov nám to zdieľanie pôjde možno ľahšie,“ dodáva Mikeš.
Celý komentár nájdete TU.
