Podľa komentátora to nemá Robert Fico v komunikácii s médiami jednoduché. S výnimkou Pravdy, TASR a TA3, na ktoré sa môže vždy spoľahnúť, mu totiž nikto nič nedaruje. Na Ficovej čiernej listine sa ocitla už dokonca aj verejnoprávna RTVS, lebo mu začala klásť legitímne otázky, napríklad aj pri téme utečeneckej krízy.
Vagovič uznáva, že keďže väčšina novinárov inklinuje skôr k pravici, Fico má od začiatku hendikep. To však neznamená, že by médiá pravicu šetrili. Na pranier sa za schránkové financovanie SDKÚ dostal napríklad Mikuláš Dzurinda, útoky médií musel pre svoju dôvernú komunikáciu s Mariánom Kočnerom odrážať Richard Sulík a v prípade Matovičovej zverejnenej nahrávky to s novinármi nemal ľahké ani Radoslav Procházka.
Nie je preto legitímne, že Fico sa pri novinároch hrá na ukrivdeného. Je totiž zrejmé, že ako premiér jednofarebnej vlády musí byť pod väčším drobnohľadom. Fico však vždy podľa Vagoviča videl za novinármi vždy akési spiknutie. Bolo to po nevydarenom volebnom výsledku v roku 2002, pri kauzách svojej prvej vlády aj pred voľbami 2010 pri zverejnení nahrávky o sponzorovaní Smeru denníkom Sme. Novinári boli preňho len slizkí hadi, hyeny, prostitútky či idioti.
Vagovič pripomína, že teraz je Fico nervózny viac ako inokedy, lebo sa blížia voľby. „Aj preto na každej tlačovke vybuchne, keď ho novinári konfrontujú s nejakou citlivou kauzou… Stačilo by relatívne málo: nevnímať novinárov ako dotieravý hmyz. Dvojnásobný predseda vlády by mal brať kritiku predsa len s väčším nadhľadom,” dodáva komentátor.
Celý komentár nájdete TU.
