„Arogancia, tvrdohlavosť a samoľúbosť charakterizujú odpoveď Bruselu na stratégiu Davida Camerona v snahe znovu prerokovať britský vzťah s Európskou úniou,“ píše McKinstry. Vedenie EÚ sa podľa neho odmieta baviť o akýchkoľvek ústupkoch. „Dokonca zamietli aj nepatrné zmeny v právach migrantov na získanie sociálnej starostlivosti.“
„Takto vzdorovitý postoj možno vnímať ako úplnú dôveru v európsky projekt,” myslí si McKinstry a dodáva, že snaha Británie o zmenu je tak automaticky neprípustná bez toho, že sa o nej akokoľvek rokuje. „V dogmatickom vnímaní sveta vládnucej elity EÚ je vrcholný triumf federálneho superštátu úplne nevyhnutný.“
Skutočnosť je však taká, že eurofederalismus zlyháva na základe „vlastných zničujúcich protirečení a spektakulárnych zlyhaní“. Namiesto mieru a prosperity „podporili len dlhy, beznádej a rozklad“.
„EÚ chýba akákoľvek demokratická legitimita, čo znamená, že jej koniec môže prísť skôr, ako si politici vedia predstaviť,“ tvrdí McKinstry a ako príklady uvádza rozpad apartheidu v Južnej Afrike či koniec komunistických vlád vo východnej Európe.
„Rok 2016 môže byť rokom, keď dôjde k rozpadu EÚ, teda by britské referendum bolo irelevantné. Ekonomika bude zaiste hrať hlavnú úlohu v procese tohto kolapsu,“ píše McKinstry a dodáva, že aj napriek všetkej pozitívnej propagande, ktorú EÚ produkuje, rast stagnuje a euro má stále problémy. „Nezamestnanosť v Španielsku, ktoré je občas brané ako zázrak eurozóny je 23 percent. V Grécku dokonca presahuje 25 percent.“
Európska únia podľa McKinstryho však svoje problémy riešiť nedokáže, lebo je sama ich súčasťou. Samotnú spoločnú menu potom nepovažuje za ekonomický, ale politický projekt, ktorý však úplne zlyhal na rozdielnosti ekonomík jednotlivých krajín. A v mnohých z týchto krajín sa potom k moci dostávajú politické zoskupenia, ktoré broja za vystúpenie z EÚ.
Do toho je tu pokračujúca migračná kríza, s ktorou sa európske inštitúcie nezvládajú vyrovnať a hrozí úplne rozobranie súčasných sociálnych systémov jednotlivých členských štátov. „Namiesto obrany európskej civilizácie sa EÚ stala cestou k zničeniu nášho dedičstva a identity cez vlastnú posadnutosť otvorenými hranicami a kultúrnou rozmanitosťou,“ píše McKinstry a dodáva: „Keďže sa posmievala vlastenectvu, vysmievala konceptu národnej zvrchovanosti a urobila fetiš zo slobody pohybu, neexistuje nič, čo by EÚ mohla urobiť pre zvrátenie tejto vlny.“
„To určite povedie k ďalšiemu a hlbšiemu rozčarovaniu z EÚ,“ myslí si McKinstry a ako príklad uvádza vzostup Národného frontu vo Francúzsku či Švédskych demokratov vo Švédsku. Jediné, čo stačí k jej úplnému koncu, je podľa neho pár teroristických útokov islamistických extrémistov. „Ak dôjde na najhoršie, všetka rétorika EÚ o mieri a jednote bude znieť urážlivo a plytko. Možno si jednoducho predstaviť, ako sa z masových zhromaždení na podporu obetí terorizmu stanú demonštrácie proti Bruselu, ktoré nechajú eurokratov tak zmätené a vystrašené, ako bol Nikolaj Ceausescu, keď ho konfrontoval nepriateľský dav v Bukurešti roku 1989, krátko pred pádom jeho režimu.“
Celý text si môžete prečítať TU.
Autor: spa
