Abalová pochádza z druhej generácie moslimov narodených v Nemecku, korene jej rodiny siahajú do Bosny aj na Srí Lanku. “Mám nemecké občianstvo, nemčina je môj materinský jazyk, Nemecko môj domov a západné hodnoty mojimi vlastnými, aj keď som k nim pridala aj niečo z islamského náboženstva,” vysvetľuje.
Napriek tomu to má vraj ako moslimka v Nemecku ťažké, veľa Nemcov nemá moslimov príliš v obľube. Po parížskych útokoch sa situácia nemeckých moslimov ešte zhoršila – pribudlo útokov na moslimské obyvateľstvo, mešity i utečenecké príbytky. “Trochu mi to pripomína históriu Nemecka pred druhou svetovou vojnou vo vzťahu k židom. Skutočne dúfam, že si to čoskoro niekto uvedomí a tomuto šialenstvu urobí prietrž skôr, než zájde príliš ďaleko,” verí Abalová.
Nemecká vláda by na vzniknutú situáciu mala podľa jej názoru reagovať najmä tým, že nájde zdravú mieru, pokiaľ ide o utečencov. “Nemôžeme prijať každého, Nemecko by malo stanoviť nejakú hranicu. Musia byť správne začlenení, naučiť sa po nemecky, prijať naše zákony. Toto je najväčšia výzva pre našu krajinu od druhej svetovej vojny,” hovorí nemecká moslimka.
Islamský štát je pre moslimov urážka
V rozhovore pre Hospodářske noviny Abalová tiež zdôraznila, že moslimovia po celom svete odsudzujú teroristické útoky radikálov, lebo zabíjanie nevinných ľudí ide proti učeniu Koránu. “Islamský štát prekrútil islamskú vieru pre svoje vlastné mocenské účely. Je to organizácia, ktorá nemá s náboženstvom nič spoločné. Ak niečo, tak sa len moslimovia utvrdili, že Islamský štát je urážka pre ich vieru a že musí byť bezpodmienečne zastavený,” uistila Abalová.
Prečo sa ľudia pridávajú k Islamskému štátu? Podľa odborníčky na islam preto, že moslimský svet je v kríze. Zúfalo vraj chýba vzdelanie, otvorenosť a komunikácia s inými kultúrami. “Aj tu, v Nemecku, som sa stretla s moslimami, ktorých svetonázory ma šokovali. Vzdelanie nie je len schopnosť čítať a písať, obnáša aj kritické myslenie, čo veľa mladých moslimov nemá. Stávajú sa tak ľahkou korisťou náboru, lebo sú jednoducho manipulovateľní,” myslí si.
Radikalizácia mladých moslimov podľa nej navyše súvisí s ich zlou integráciou do spoločnosti. Mladí ľudia majú pocit, že sa o nich štát nezaujíma a spoločnosť sa na nich pozerá zhora. Sú bez práce, často nevzdelaní. Za tejto konštelácie tak vraj ľahko podliehajú vábeniu radikálneho islamu. Dáva im totiž mnoho planých sľubov, a hlavne pocit spolupatričnosti. Jediné, čo požaduje na oplátku, je vernosť islamu.
Autor: luš
