Kurdi sú totiž v boji proti Islamskému štátu (IS) najúspešnejší a podarilo sa im aj napriek veľkým stratám dobyť späť niekoľko svojich miest, do ktorých sa vrátili aj ich pôvodní obyvatelia. Markéta je s kurdskými bojovníkmi stále v kontakte a vo februári sa ich chystá znovu navštíviť. Podľa ich slov sa kurdskí velitelia teraz pripravujú na bojovú operáciu, pomocou ktorej by chceli dobyť na jar aj hlavné mesto islamského štátu Rakká.
Keď ťa zabije žena, skončíš v pekle
Pri svojej druhej sýrskej misii sa mieni odvážna publicistka tentoraz zamerať na životné príbehy žien, kurdských bojovníčok, z ktorých majú islamskí teroristi najväčší strach.
„Fanatickí imámovia presviedčajú islamistov, že keď padnú v boji, čaká ich v raji 72 krásnych panien. Lenže, ak ich zastrelí žena, je to inak, majú sa za to dostať priamo do pekla. A tak sa už kurdským bojovníčkam aj podarilo zahnať útočníkov len pokrikom,“ vysvetľovala Markéta.
Ani samotní Kurdi, ktorí v terajšom rozpade Sýrie vidia šancu na vytvorenie svojho vlastného štátu, nie sú jednotní. Medzi sýrskymi Kurdami a pešmergami, ich irackými krajanmi, panujú napäté vzťahy. Zjednotil ich až teraz boj proti IS, a tak dodávky zbraní pešmergom, ktoré im posiela aj Česko, nakoniec skončili u sýrskych Kurdov, ktorí sú za to veľmi vďační.
Kurdskí bojovníci na hraniciach s takzvaným Islamským štátom. (foto: Markéta Kutilová)
„Irackí Kurdi na rozdiel od sýrskych sú bohatší. Majú oveľa vyššie mzdy, jazdia v slušných autách a na každom rohu je tam obchodné centrum. Nemajú preto problém zaobstarať si kvalitné zbrane. Možno o tom česká vláda ani nevie, ale ich zásielky na pomoc proti IS skončili u sýrskych Kurdov, čo je, samozrejme, len dobre,“ informovala humanitárna pracovníčka a ešte doplnila: „Sýrskych Kurdov spočiatku trénovali na boj inštruktori z organizácie Kurdskej strany pracujúcich (PKK). Keďže sú to marxisti, nechce mať s nimi nikto zo západoeurópskych štátov alebo USA nič spoločné. Teraz sa ale situácia zmenila a Kurdov vyučujú aj nórski vojenskí špecialisti. Navyše reprezentácia štátu Rojava začala vyjednávať o pomoci s ďalšími krajinami, dokonca aj s Rusmi a Američanmi. Kým trvá vojna, majú Kurdi prímerie tiež s Asadovým režimom, ktorý ich pred tým dosť utláčal. Mali zakázané hovoriť svojím jazykom, mať svoje školy či organizovať rôzne národné spolky.“
Kurdský snajper: Poslednú guľku mám schovanú pre seba
Z 33-ročného kurdského vzdelanca – biológa – sa stal v boji proti IS obávaný snajper. V rozhovore s Markétou Kutilovou sa priznal, že ho vojna úplne zmenila. Na bojisku síce získal bystrejšie zmysly, ale často nemôže v noci vôbec spať. Neustály stres sa na ňom podpísal. Musel už raz dokonca zabiť aj trinásťročného chlapca, lebo teroristi v boji často používajú deti. Najprv dostal od svojich veliteľov starý kalašnikov a granáty, ktoré snáď pamätali druhú svetovú vojnu, preto sa radšej vyzbrojil modernými zbraňami od zabitých islamistov. Bojovať s nimi je ale podľa neho veľmi ťažké. Dosť z nich užíva drogy, najmä tabletky na báze amfetamínu, a tak často necítia pri zranení bolesť. Na krku mávajú kľúč, aby sa dostali do raja a lyžicu na to, až budú hodovať v nebi s Mohamedom.
„Bojovníci IS idú len dopredu, nikdy neustupujú. Pri jednom z útokov kričali svoje Allah Akbar tak hlasno, až sa triasli okenné tabuľky. My im na to zo srandy niekedy odpovedáme Allah snackbar. Pri akciách mám schovanú vo vrecku poslednú guľku pre seba, aby som im nikdy nepadol do rúk,“ uvádza sýrsky biológ v knihe Markéty Kutilovej a Lenky Klicperovej s názvom Islamský štát na dostrel, ktorú vydali krátko po svojej dobrodružnej výprave. Obe novinárky sa tiež vydali na frontovú líniu, kde niekoľko sto metrov od nich prebiehali ostré boje, len počuli dunenie. Pri nich sa Kurdom opäť podarilo IS odraziť a uchrániť tak svoju hranicu. Neustále obavy o život, keď ľudia v kurdských mestách musia spať ozbrojení, aby sa hneď mohli brániť útoku, sa na nich však dosť podpisuje, mnoho z nich už musí užívať antidepresíva.
Mesto Kobani, prevažne obývané Kurdami, zničili militanti z IS. (foto: Markéta Kutilová)
„Ľudia u nás by mali pochopiť, že Sýrčania naozaj utekajú pred vojnou alebo pred veľmi krutými režimami, keď im ide v mnohých prípadoch o holý život a nutne potrebujú pomoc. Nemali by si ich pliesť s ekonomickými utečencami. Určite to nie sú samí teroristi. Tí sa skôr regrutujú z tretej a štvrtej generácie emigrantov, ktorí už v Európe žijú, neasimilovali sa a cítia sa vykorenení,“ dodala na záver diskusie publicistka Kutilová.
autor: Jaroslav Šťastný
- Reklama -
