V rozhovore to povedal minister vnútra Robert Kaliňák. Slovenská republika žalobu pre kvóty podala oficiálne 2. decembra ráno. ,,V prípade, že súd rozhodne naopak, nestane sa nič, pretože realita nám dáva za pravdu, že relokácie nefungujú, keďže v posledných týždňoch bol relokovaný jeden človek, a to je naozaj smiešne číslo, keď chcú riešiť 120- alebo 160-tisíc ľudí,“ poznamenal.
Práve preto sa podľa ministra vnútra začínajú otvárať témy tzv. sekundárnych relokácií. Ako vysvetlil, je to niečo také, ako sme my spravili s Rakúskom, keď sme do tábora v Gabčíkove prijali na nejaký čas žiadateľov o rakúsky azyl. Slovensko poskytlo svoje voľné kapacity, čo znamená, že zaťaženým krajinám môžu tranzitné poskytnúť pomoc v takejto forme.,,A tento náš vzor je ideálny,“ uviedol Kaliňák s tým, že rešpektujú vôľu ľudí byť v azylovom konaní v krajine, v ktorej chcú, čiže ich netreba nútiť či používať donucovanie prostriedky. ,,Zároveň z tej ďalšej krajiny neutekajú, nerobia nič zlé, pretože musia slušne čakať, ako o nich rozhodne tá krajina, kam sa následne vrátia,“ vysvetlil šéf rezortu vnútra. Znamená to teda, že všetky tranzitné krajiny, ako sme my, Česko, Poľsko, pobaltské štáty, ale aj Taliansko, Grécko, Portugalsko či Španielsko môžu takto výrazne západné štáty odľahčiť. ,,Následne veľké finálne štáty majú aj s našou finančnou pomocou zabezpečiť, aby sa utečenci vrátili späť do svojich domovských krajín,“ doplnil. Veľkorysá politika pohla podľa Kaliňáka migračnú vlnu celej Ázie. Znamená to, že migruje veľké množstvo ľudí z Iránu, Bangladéšu, Pakistanu či z iných krajín, ktoré sú dnes označované ako bezpečné, upozornil. ,,Presne toto spôsobila politika, ktorá tu bola doteraz. A to je už neprijateľné,“ dodal na záver minister.
Žalobu pre kvóty podalo Slovensko na Súdny dvor ako najvyšší zo súdov Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu. Slovenská republika pritom žaluje Radu Európskej únie. ,,Podávame žalobu proti Rade Európskej únie z titulu prijatia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra o tzv. povinných kvótach, ktoré boli prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov,“ objasnil predseda vlády Robert Fico. Proti kvótam vtedy boli okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Rumunsko. Podľa premiéra žiadame, aby súd toto rozhodnutie o zavedení povinných kvót vyhlásil za neplatné a aby Rada bola zaviazaná náhradou trov konania. Fico ako ďalšie dôvody podania žaloby uviedol, že ide v danom prípade o nelegislatívne opatrenie, ako aj to, že dochádza podľa neho k porušovaniu práv Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Tiež sa domnieva, že Rada ministrov vnútra mala rozhodovať jednomyseľne, nie väčšinovo.
