V rozhovore to konštatoval minister životného prostredia Peter Žiga. “Je dôležité, že do dohody sú zahrnuté aj rozvojové krajiny, lebo v súčasnosti pripadá na rozvinuté krajiny necelých 35 percent svetovej produkcie skleníkových plynov,” povedal s tým, že 65 percent ich produkujú v rozvojových štátoch ako Čína, India, Brazília.
Cieľom novej klimatickej dohody je znižovaním týchto emisií udržať globálne otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť k hodnote 1,5 stupňa. Predpovede vedcov pritom hovoria, že ak sa nič neurobí, teplota sa zvýši o 3,7 až 4,2 stupňa, čo by bolo podľa Žigu katastrofické a nezvratné. “Klimatická zmena je viditeľná, je badateľná, je tu. Pokiaľ sa svet nezačne správať zodpovedne, môže sa stať, že o 50 až 80 rokov už nebude cesty späť,” tvrdí Žiga. Klimatická zmena môže podľa šéfa envirorezortu viesť k migrácii, ktorá bude neporovnateľne väčšia ako súčasná migračná kríza v Európe. “Budeme sa musieť vyrovnať s enviromigráciou alebo klimatickou migráciou, keď budú miesta na Zemi, ktoré budú neobývateľné pre klimatické zmeny,” povedal. Podľa ministra nepôjde o stotisíc alebo milión ľudí, ale o stovky miliónov.
Parížska dohoda, ktorá od roku 2020 nahradí Kjótsky protokol, zaväzuje každú krajinu vrátane Slovenska znižovať emisie skleníkových plynov. V druhej polovici storočia by mal nastať stav, keď sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita. Záväzky jednotlivých štátov, ktoré nie sú súčasťou dohody, majú byť každých päť rokov preverované a posilňované. “Ďalšie opatrenia, ktoré vzídu z tejto dohody, sa budú precizovať v nasledujúcich rokov a desaťročiach,” povedal minister Žiga, podľa ktorého bude klimatická dohoda veľkým impulzom pre investorov najmä v oblasti inovácií, technológií, vedy a výskumu. “Keďže je dohoda právne záväzná, krajiny budú hľadať metódy na znižovanie emisií a budú investovať do technológií,” konštatoval.
Globálnu klimatickú dohodu podpíšu zástupcovia skoro 200 štátov v sídle OSN v New Yorku 22. apríla na Deň Zeme. Následne ju musí ratifikovať 55 krajín, ktoré vyprodukujú najmenej 55 percent skleníkových plynov na svete.
