štvrtok, 26 novembra, 2020
2.2 C
Bratislava
Úvod Aréna Aký je Asadov režim? Aký je Asad? Čo sa naozaj deje v...

Aký je Asadov režim? Aký je Asad? Čo sa naozaj deje v Sýrii? Podrobná spoveď Sýrčana, akú ste ešte nečítali

Na úvod by som sa opýtala na vaše rodinné korene. Máte dvojité občianstvo, české a sýrske…

Mamička je Češka, otec Sýrčan. Otec študoval v Prahe medicínu, tu sa zoznámil s mamou, zobrali sa. Otec mal okrem lekárskeho povolania, žiaľ, aj politické aktivity, ktoré sa komunistom nepáčili. Musel sa vrátiť do Sýrie, narukoval, zobrali mu pas, preto sa nemohol vrátiť naspäť do Česka.

Koľko ste mali vtedy rokov?

Mal som tri roky. Rodičia sa pokúšali vrátiť do Česka, ale nevyšlo to.

Ako si spomínate na život v Sýrii?

Môj otec si otvoril ordináciu na pobreží Sýrie v meste Tartus. Bola to prvá ordinácia rádiológie a rontgenológie vôbec.

Takže pochádzate z Tartusu?

Nie, môj otec pochádza z mesta Homs. Teraz je to najviac zdevastované mesto v Sýrii. Do Tartusu sme sa presťahovali preto, že v tom regióne nebola vôbec ordinácia. Dvanásť rokov tam bol jediný lekár s aprobáciou rontgenológie. Pomáhal pozdvihnúť úroveň zdravotníctva.

A do Prahy ste niekedy cestovali?

Áno, v lete sme sem cestovali za dedkom a babičkou.

Teraz žijete v Českej republike. Kedy ste sa sem presťahovali?

Keď som v Sýrii zmaturoval, presťahovali sme sa s rodičmi do Česka. Môj otec bol a je disident, dá sa povedať, že sme odišli, lebo boli na našu rodinu vyvíjané politické tlaky. Vyštudoval som business administration na Anglo-American University.

Ako dlho už teda žijete v Česku?

Od roku 1994.

Cítite sa byť viac Čechom alebo Sýrčanom?

Keďže som na polovicu Čech a na polovicu Sýrčan, mám rovnako rád obidve krajiny. Veľa pre mňa znamenajú. V súčasnosti sa viac venujem Sýrii, lebo tá krajina krváca a mám o ňu strach.

Opýtam sa naoko veľmi jednoduchú, no zároveň podstatnú otázku. Čo je vlastne Sýria za krajinu? Veľa o nej počúvame, málo o nej v skutočnosti vieme. Ako by ste ju charakterizovali?

Máte pravdu, je to veľmi dôležitá otázka. Sýria je rôznorodá. Má púšť, more, hory.  Rád by som však zdôraznil, že Sýria je kolískou civilizácie. Takmer každý kameň, do ktorého kopnete, je pamiatka. Všetko sa to začalo sumerskou civilizáciou v Mezopotámii a Levante ešte 6000 rokov pred Kristom. Takže tá civilizácia je veľmi stará. Sýrčania sú na to veľmi hrdí. Oni dali svetu veľa, tak si myslím, že už len preto, by im mal svet pomôcť. Musíme si uvedomiť, že pôvodná veľká Sýria je Libanon, Jordánsko, Palestína a Izrael. Bohužiaľ, ju však po páde Osmanskej ríše rozdelili veľmi neprirodzene. Má na tom veľký podiel práve Európa a Západ.

Historicky je Sýria križovatka všetkých civilizácií. Táto krajina je náboženský a etnický kokteil, no napriek tomu žili tieto skupiny dlhé storočia v mieri. V posledných rokoch sa to všetko obrátilo. Mám pocit, že svet tlačí veľmi na pílu, aby sa strhol krvavý boj medzi etnikami žijúcimi v Sýrii a Iraku. Ja im hovorím spoločnosť Blízkeho východu. Nechcem byť konšpirátor, ale po svetovej ekonomickej recesii sa, bohužiaľ, vždy pozerá na jednoduché a rýchle riešenia. Tými sú práve vojny. A naozaj neviem, či chceli urobiť z Arabskej jari väčší konflikt, a hlavne v Sýrii, lebo tam ten potenciál bol.

Môžete byť konkrétnejší?

Štyridsať rokov despotizmu a diktatúry v Sýrii vytvorilo živnú pôdu pre radikálne skupiny, a tiež pre nevraživosť. Nám je veľmi ľúto, čo sa dnes deje v Sýrii. Minimálne štvrtina miest je rozbombardovaná, kradnú sa tam pamiatky…

Kto má podľa vášho názoru najväčší záujem na destabilizácii blízkovýchodného regiónu?

To je ťažká otázka. Z teoretického hľadiska je tam veľa hráčov, ktorí majú na tom záujem. Ide predovšetkým o ekonomické záujmy a ako som už spomínal, rýchle riešenie ekonomickej krízy. Napríklad, keď sa začala sýrska revolúcia, prvých šesť mesiacov bola mierumilovná, ale aj tak boli civilné obete. Strieľalo sa do davu, týrali sa deti, ženy znásilňovali. Bolo to skrátka zo strany Asadovho režimu strašné. Západ revolúciu podporoval a prisľúbil, že príde na pomoc. Žiaľ, zostalo len pri rečiach. Keď režim vraždí svoj ľud a nikto mu nič nepovie, nikto nič neurobí, tak on pokojne pokračuje ďalej. Štyri roky nikto nič neurobil. Keď sa pozrieme na Islamský štát, stačilo, keď pred kamerami odsekli hlavu jednému novinárovi, čo je, samozrejme, strašné, ale zrazu sa zostavila aliancia niekoľkých štátov a začali bombardovať pozície Islamského štátu pre pár ľudí, ktorých vyvraždili. Ale režim, ktorý vraždí svojich ľudí, doteraz nikto nezastavil. To je najsmutnejšie a je to proti všetkým morálnym a politickým hodnotám, ktoré uznáva vyspelý svet. A komu vyhovuje destabilizácia? Na stole je už niekoľko rokov návrh na znovurozdelenie Blízkeho východu. Hovorí sa o rozdelení na základe náboženského vierovyznania, čo by dalo legitimitu pre židovský štát Izrael, bohužiaľ, sú tam aj iné štáty s náboženskou ideológiou. Spomeňme Irán, Saudskú Arábiu a tiež Izrael. Je tam určitá forma demokracie v Izraeli, ale je to náboženský štát.

Chálid Bitar. (Foto: Veronika Žilková)

My, Sýrčania, by sme veľmi chceli demokraciu a civilný štát. Veľmi obdivujem projekt Európskej únie. Myslím si, že potrebujeme rovnaký projekt ako EÚ aj na Blízkom východe. Bohužiaľ, alebo, bohuvďaka, musí začať demokratizáciou tých štátov a otvorenou ekonomikou, aby mohol byť ten projekt životaschopný.

Myslíte úplne všetky blízkovýchodné krajiny?

Všetky, celý Blízky východ musí začať demokratizáciou spoločnosti. O tom bola Arabská jar.

Je to dosť nepredstaviteľné, teda myslím tú demokratizáciu blízkovýchodných krajín, keď do tohto regiónu patrí napríklad aj saudskoarabský režim, ktorý je, mierne povedané, prinajmenšom zvláštny…

Áno, musíme však povedať, že tieto štáty zálivu sú veľmi bohaté, ale nie sú vyspelé. Pred 50 rokmi ešte žili nomádským životom. Ten pokrok, ktorý urobili, je ohromný. Nemôžeme povedať, že sú vyspelé, ale sú na ceste. Pokiaľ na vás ale celý svet pozerá len ako na oblasť dobrú pre naftu, len preto s nimi svet kooperuje.

Všetko je to v rukách Západu, lebo on riadi celý svet. Či sa im to páči, alebo nie. Tak buď nech dajú ruky preč úplne, alebo budú pokračovať v demokratizácii blízkovýchodných krajín. Nemôžete urobiť predsa polovičnú prácu. Na Blízkom východe sa musí urobiť hrubá čiara – tým ľuďom a regiónu treba dať šancu vyspieť, aby sa mohli pohnúť ďalej. A nie furt ho len kolonizovať akýmkoľvek spôsobom. Áno, kolonizátori odišli, ale ekonomická kolonizácia tam zostala. Vplyv tých štátov a vmiešavanie sa do iných štátov je tam veľmi silné.

Ktoré štáty máte na mysli?

Ten vplyv zostal ešte z čias studenej vojny. Rusko a štáty NATO. Každý má vybrané nejaké štáty a tie vplyvy sú podľa toho. Nikdy sa nepodporovalo, aby ten ľud povstal a aby niečo urobil. Naopak, podporovali sa diktátorské režimy, aby tam zostali a hlavne ekonomické záujmy fungovali naďalej.
To je pre tamojších ľudí potom pomerne depresívne.
Áno, oni vedia, že Západ namiesto toho, aby bojoval s nami proti utláčateľom, tak len hovorí o právach, ale ľuďom nepomáha. Stojí za diktátormi ako Asad, Husajn…

Často sa však hovorí, že ľudia na Blízkom východe nechcú demokraciu, že im ju len Západ chce nasilu importovať. Vy zase hovoríte úplný opak. Tak, ako to je?

Nikto nechce nič urobiť násilím. Čo sa urobí násilím, to nezostane. Je to zlé. A to, že v tejto oblasti ľudia nechcú demokraciu, to vôbec nie je pravda. Problém je, že veľa ľudí v Sýrii netuší, čo je to vlastne politický islam. Ľudia väčšinou nevedia, čo chcú. Ďalším problémom je, že západné krajiny nepodporujú demokratizáciu, či už Sýrie, alebo aj ďalších krajín Arabskej jari. Podporujú to len rečami, nič viac. Tak nechali priestor pre zabíjanie. Asad už roky vraždil a stále vraždí. Zo Sýrie utiekli ľudia, ktorí chceli demokraciu. Zostali len islamisti a Asad. Keď sa začne revolúcia, stane sa civilnou vojnou a ľudia sa zradikalizujú. O tomto vedia všetci politici, len sa tvária, že nie. Takže západní politici nech sa netvária, že oni netušili, čo sa v Sýrii stane. Všetci to vedeli. Teraz je to už len hra, kto a ako bude riadiť konflikt v Sýrii. Medzi blízkovýchodnými a európskymi krajinami koniec koncov ani nie sú veľké rozdiely. Všetci máme tri veľké náboženstvá, veď aj kresťanstvo prišlo z Blízkeho východu. Kultúra je síce trošku rozdielna.

V čom je Sýria iná ako ostatné blízkovýchodné krajiny?

V porovnaní s Afganistanom a Iránom je etnický rozdiel v tom, že oni sú Peržania, my sme Arabi. Ale čo je zvláštne na Sýrii, historicky tam nikdy neboli konflikty medzi ľuďmi. Sýria bola vždy otvorená. Bola krajinou utečencov z celého sveta. Či už z Arménska, Čečenska… A Sýria týchto ľudí stále vítala. Nie však v tábore, postavili sa im byty a boli u nás hostia. Mnohí z nich tam aj zostali a teraz sú z nich Sýrčania. V Sýrii nikdy predtým neboli radikálni moslimovia.

Teraz by som sa opýtala na osobu Baššára Asada. Aký je to človek? Ako ho vnímate?

Začal by som jeho otcom. Ten sa dostal k moci tak, že vyvraždil svojich súdruhov v strane alebo niektorých pozatváral a v roku 1970 urobil prevrat. Tak vytvoril nacistický systém v Sýrii. Odvtedy až doteraz existuje parlament a vláda len ako administratíva, nič viac. Toto trvalo od roku 1970 až do roku 2000, keď Hafiz Asad zomrel. V podstate počas jedného dňa sa zmenila konštitúcia a Baššár Asad sa stal prezidentom. Od začiatku sme si veľmi veľa od Baššára sľubovali. Pretože bol mladý, študoval na Západe, tak sme si mysleli, že naozaj uskutoční reformy, on ich aj sľuboval. Zo začiatku sa aj snažil. Uvoľnil politický život, ale nezmenili sa zákony, to znamená, že to bolo len tak naoko. Strana Baas zostala vodcovskou stranou v spoločnosti.

Ako by ste ho teda charakterizovali?

Baššár Asad vidí Sýriu ako jeho spoločnosť a tamojších ľudí vníma ako svojich otrokov. Preto môžeme byť podľa neho všetci vyvraždení. Jemu je to jedno. Necíti žiadnu zodpovednosť za svoj ľud. Veď sa na neho pozrite. Sedí pred kamerami, usmieva sa, ako keby sa v Sýrii nič nedialo. On nemá cit k svojmu ľudu, ani k Sýrii. Je úplne rovnaký ako každý iný okupant. On si myslí, že Sýria mu patrí a Sýrčania majú držať hubu. To je jednoducho on.

A čo Arabská jar? Už uplynulo päť rokov od jej vypuknutia. Ako hodnotíte toto obdobie? Bolo to na niečo dobré, konkrétne pre Sýriu?

Arabská jar bola podľa mňa potrebná, nebolo možné ju zastaviť. Udiala sa jedna zásadná zmena – rozbila sa stena ticha. Teraz sa hovorí len o samých problémoch, lenže predtým sa o tom nemohlo ani len rozprávať. Tie problémy tam boli stále, iba boli skryté. Opakujem, Arabská jar sa musela stať, aj keď všetky západné mocnosti robia všetko pre to, aby zastavili tieto demokratizačné procesy. Pozrite sa, čo sa robí v Sýrii. Ľudí tam zastrašujú slovami, ak pôjdete proti svojmu režimu, pozrite sa, čo sa stane. Žiaľ, naozaj sa im podarilo vystrašiť celý ľud. Jedinou chybou Arabskej jari bolo podľa mňa to, že nemala svojho vodcu. Opozičné politické strany napríklad v Sýrii boli zabité, nemé. Druhý problém – západné krajiny podporujúce demokraciu, morálku a iné hodnoty, Arabskú jar nepodporili. Zaskočilo ich to, nevedeli, ako sa majú k tomu postaviť, nezvládli to.

Počúvame často o režime Baššára Asada. Čo to ale presne znamená?

Je naozaj veľký rozdiel medzi ním a jeho otcom. Jeho otec bol síce väčší vrah, ale zároveň musíme uznať, že bol rozumný a veľmi dobrý politik. Vymyslel diktatúru, ale zároveň pomohol k vybudovaniu tajného sektorializmu (vnútorného sektárstva). Žilo to vo vnútri režimu, alawiti, suniti, kresťania. Urobil pre to základ, ale mal to pod kontrolou. Nedalo sa mu povedať, nie. Bohužiaľ, jeho syn Baššár je slabý. Nebol pripravený, aby viedol krajinu. Keď prevzal moc, tak sily režimu, ktoré vytvoril jeho otec, boli silnejšie ako on. A ten režim sa zmenil z diktatúry na mafiánsky režim. V Sýrii je napríklad 17 tajných služieb a každá z nich má svoje teritórium moci, svojich ľudí, záujmy a svojich podporovateľov. Preto sa ten štát stal mafiánskym. Baššár nemá silu s tým bojovať. A najmä, počas jeho vlády je iránsky vplyv obrovský. Irán má na tom, čo sa dnes deje v Sýrii, obrovskú zásluhu. Ak by Asad aj chcel odísť, tak by ho Iránci a Rusi jednoducho nenechali odísť.

Prejdime k radikálnej skupine Daeš. Kto sú tí ľudia? Odkiaľ sa vzali? O čo im ide? Akú úlohu zohrávajú v regióne?

Na to ešte neexistuje odpoveď. Ale čo je zatiaľ známe, tak Asadov režim, či už Hafizov, alebo Baššárov mal vždy prepojenie so všetkými teroristickými organizáciami v regióne. Starý Asad bol v podstate kráľom, aj George Bush starší sa od neho učil. Keď bolo prvé povstanie proti Hafizovi Asadovi, vtedy sa doňho zamiešalo moslimské bratstvo. Asad im dal k dispozícii nejaké zbrane, malá skupina prívržencov moslimského bratstva postavila armádu proti Assadovi v meste Hama. Assadova odpoveď na masaker v Hame bola, že tam zabil približne 40-tisíc ľudí z celkového počtu 300-tisíc obyvateľov. Asad bol skrátka majstrom v hraní politických hier.

Vráťme sa k Daeš…

Zárodky Daeš musíme hľadať v Iraku. Presnejšie v roku 2003, keď prišiel do Iraku George Bush. Pamätáte si ešte na tie správy? Stále sa hovorilo o teroristických útokoch a aby Sýria zatvorila svoje hranice. Najväčšia teroristická organizácia, ktorá vtedy bola v Iraku – al-Káida, bola podporovaná Asadovým režimom, mohli sa pohybovať na hraniciach pod jeho dohľadom. Ale nielen to. Napríklad vodca Al-Nusry bol zatvorený vo väzení v Sýrii, ale za rok ho pustili. Bolo to počas revolúcie v roku 2011, Asad vtedy vypustil všetkých teroristov, ale demokratov nie.

Základným kameňom Daeš sú Husajnovi ľudia. Tí boli stále proti USA, pracovali s al-Káidou. Preto je ten Islamský štát tak dobre organizovaný, lebo má bohaté skúsenosti. Podľa mňa, oni ani nie sú fundamentalisti. Oni sa len kryjú fundamentalistickým islamom. Ako vznikli? V Sýrii bola slobodná armáda, ktorá bojovala na niekoľkých miestach a nebola pod vplyvom režimu. Mesto Rakka bolo stále baštou režimu. Tam sa nikdy nič nedialo. Naraz, v roku 2012, sa odtiaľ stiahol Asadov režim, objavili sa tam islamské frakcie, ktoré toto mesto akože oslobodili. My sme nevedeli, kto sú tí ľudia, len to, že bojujú proti Asadovi. Počas dvoch mesiacov však vytvorili tzv. Islamský štát. To isté sa stalo aj v Mosule, kde bola 40-tisícová vyzbrojená iracká armáda. Zrazu tam prišli bojovníci za ISIS a oni odtiaľ utiekli. Nechali tam všetky zbrane, peniaze… Jednoducho im darovali kapitál, aby mohli radikáli pokračovať vo svojich plánoch.

Prečo utiekli? Však sú to vojaci, tí nemajú utekať, ale bojovať a brániť svoje územie…

No to je presne tá otázka na svetových politikov. Kto hrá tú hru? Kto vytvoril Daeš? Musíme vziať do úvahy, že aj západné tajné služby pomáhali vzniku všetkých radikálnych teroristov. Však al-Káidu vytvorila CIA. Aj moslimské bratstvo, síce sa vytvorilo v Egypte, ale s požehnaním Britov. Hamas bol zase podporovaný izraelskou tajnou službou. Im to jednoducho vyhovuje dať priechod radikálnym islamistom. Teraz môžu ukazovať, aha, pozrite sa na tých radikálov. Toto bola aj hra Asada. Vždy hovoril, buď ja, alebo tamtí. Zabúda sa, že je tam tisíc iných možností ako len tieto dve.

Aké iné možnosti máte na mysli?

Demokracia. Veď je tam sýrsky ľud, nie je tam Islamský štát. Koľko je tam radikálov? Stotisíc? Asadovych prívržencov? Dvestotisíc? A čo tí ostatní? Takmer 20 miliónov Sýrčanov nemá právo na nič? Veď štyri milióny Sýrčanov sú teraz utečenci, sedem miliónov sú zase utečenci vo vnútri Sýrie.
Čo je dôležité povedať, do polovice roka 2014 režim nevystrelil ani jedinú strelu na pozície Islamského štátu. Vôbec proti sebe nebojovali. Len teraz, keď bol na nich vyvíjaný nátlak. Oni vlastne spolu koexistujú.

Prečo ich Asad nechal zájsť až tak ďaleko?

Pretože on teraz môže hovoriť – buď oni, alebo ja. Čo robia Rusi? To isté. Chceme Asada, nie tých barbarov. Aj keď utečenci, ktorí sú teraz vo svete, utekali pred bombardovaním Asada. Keď prišiel do nejakej oblasti Islamský štát, tí ľudia zo začiatku fakt nevedeli, o koho ide. Oni to brali tak, že prišla nejaká sila, ktorá ich oslobodila. Priniesli jedlo, zrazu bol pokoj a prestalo bombardovanie. Asad prestal bombardovať miesta, kam išiel Islamský štát. Tak tí ľudia boli naozaj radi, že ich majú. Potom zrazu začali presadzovať šaríu, tak sa to ľuďom prestalo páčiť. Povedali si, ale tak prežijeme to načas, ono to rýchlo odíde.
Treba sa opýtať, kto vlastne bojuje proti IS? Sú to Sýrčania. Lietadlá nebojujú, tie len bombardujú. Ale čo bombardujú? Už dva roky máme vytvorenú alianciu, ktorá z času na čas nejaké to mesto bombardovala. Až po teroristických útokoch v Paríži zrazu vedeli trafiť aj Rakku? Však predtým tam nepadla ani jedna bomba. Hlavné bašty IS boli v pokoji.

Islamisti už z Rakky utiekli, ale bombardovanie tohto mesta neprestáva. Prečo?

My nevieme presne, kto, čo bombarduje. Napríklad Rusi. Len 20 percent ich striel bolo namierených proti IS, zvyšných 80 percent bolo namierených proti povstalcom, ktorí chcú demokratickú Sýriu. Všetci vieme, že v Idlebe a Hama, Homs alebo Duma pri Damašku nie je IS. Rusi bombardujú civilistov, opozíciu, lebo chcú udržať Asada pri moci.

Asad verzus Daeš. Zvláštna otázka, ale predsa sa opýtam. Kto je podľa vás menšie zlo?

Ja nehovorím, že IS je dobrý, je to veľmi zlá a nebezpečná organizácia, ale oni neurobili sýrskemu ľudu toľko zla ako Baššár Asad. Áno, odseknú nejaké hlavy, natočia to na video. My ale nevieme, či je pravdivé, alebo nie. Áno, vraždili napríklad juzuidov, aby si urobili reklamu. Ale v rovnaký deň, keď usekli hlavu americkému novinárovi, padali barely Asada na Aleppo. V ten istý deň zomrelo 125 ľudí. Väčšina z nich ženy a deti. A nepadlo o tom ani slovo. Takže ľudia utekajú zo Sýrie predovšetkým zo strachu z Asada, nie z IS. A nezabúdajme, že Asad je jeden z tvorcov ISIS.

Ide Asadovi o demografické zmeny?

Áno, štyri roky napríklad bombarduje výlučne moslimských sunitov. A celý svet sa bojí len o kresťanov v Sýrii. Ale veď vyvražďovaní sú predovšetkým moslimovia. Islamský štát koho vraždí? Hovoria, že sú proti šiítom, tak prečo vraždia sunitov, ktorí sú presne takí istí ako oni. Tam nejde o ideológiu, ale o mocenskú hru. Myslím, že to je logika aj Ruska.

Ako vnímate intervenciu Ruska v Sýrii? A tiež spoluprácu USA a Ruska s cieľom poraziť IS?

Obamova administratíva mala stratégiu nemiešať sa do udalostí vo svete. Nehovorím, že je to zlé, ale na druhej strane Amerika nemôže vytvoriť vojnu v Iraku, lebo povedzme si, že tam bola vojna vytvorená, na rozdiel od Sýrie. V Sýrii bola vzbura a nikto nám neprišiel pomôcť. Čo urobili Američania? Vytvorili na Blízkom východe vákuum, okupovali určité územie a zrazu sa chcú stiahnuť. Tak to čo má znamenať? Buď si prácu dokončíš do konca, alebo ju ani nezačneš robiť. Chybou bolo, že do Iraku išli bez akejkoľvek stratégie, nemali plán a nevedeli, čo tam majú vôbec robiť. Ale v Sýrii nastala vzbura. My sme len potrebovali trošku nátlaku zo strany Západu, ale nedočkali sme sa. Nebola to pre nich dobrá investícia. A to, čo sa deje dnes, to sú už len politické hry. Vôbec nejde o Sýriu.

O čo ide Rusku?

Rusko sa na úkor sýrskej krvi chce stať znova svetovou mocnosťou. A čo robí Amerika? Kto chce niečo robiť teraz vo svete, musí si pýtať povolenie od Ruska. Ja to vidím ešte čiernejšie. Nemôžem si pomôcť, príbeh Putina je veľmi podobný príbehu Hitlera. Hitler nebol silný, on sa stal silným tým, že mu Západ stále ustupoval. Oni ho vytvorili. To isté vyrábajú aj z Putina. On nie je taký silný, ale Amerika nič nerobí. On si niečo zoberie a oni ho nechajú na pokoji.
Pre sýrsky ľud je síce Islamský štát hrozba, ale nie tá najväčšia. Je to len dôsledok Asadovho režimu. Baššár Asad vytvoril Islamský štát. O tom nebudem diskutovať. A vôbec, Asadov režim sa postaral aj o vytvorenie radikalizmu v Sýrii a Iraku. Nemôžeme odseknúť hlavu a nechať ruku. Je to jednoduché.

Čo by mal teda Západ urobiť?

Mal by ukončiť diktatúru v celom blízkovýchodnom regióne. Teraz sa to už, žiaľ, nedá riešiť inak ako totálnou intervenciou. Treba pripraviť sýrsku slobodnú armádu, dať jej možnosti a prostriedky. Mal by sa vytvoriť Marshallow plán pre oblasť Blízkeho východu. Urobiť deliacu čiaru za históriou a začať sa pozerať dopredu. Jednoducho tak, ako to bolo s Európou. Marshallow plán zachránil Európu, to isté by sa malo udiať na Blízkom východe. V prvom rade odstrániť temné sily, náboženské sily, ISIS, Asadov režim, iránsky režim. Treba vybudovať civilné štáty a hlavné je, aby tam fungovala ekonomika. Problém radikalizácie je sociálny problém. Keď ľudia nemajú z čoho žiť, myslia na náboženstvo. Lenže zabúda sa, že náboženstvo nikdy nebolo prvotným problémom konfliktov. Prvým dôvodom bola vždy chudoba, nevzdelanosť, beznádej, bezprávie a tá ideológia je už len vrchol ľadovca.

Prejdime teraz k sýrskej opozícii. Aké sily vlastne patria do opozície? Čo je ich cieľom?

Až do revolúcie (Arabskej jari) bola hlavným pilierom opozície tzv. Damašská deklarácia, resp. sily, ktoré sa k nej hlásili.

Čo si máme predstaviť pod pojmom Damašská deklarácia? Môžete to vysvetliť podrobnejšie?

To je niečo podobné ako Charta 77. Sú to opozičné sily, ktoré tajne prežili Asadov režim. Opozícia je aliancou sýrskych politických síl a má vplyv v miestnych radách. Súčasťou Damašskej deklarácie je moslimské bratstvo, ostatné menšie politické strany, liberáli, potom predstavitelia miestnych rád, sýrska slobodná armáda a rôzne frakcie, väčšinou islamistické. Ja som napríklad členom strany Syrian peoples democratic party. Je to bývalá komunistická strana, ktorá sa oddelila od diktátu Moskvy aj od diktátu Asada. Tí, ktorí prežili, boli buď zatknutí, alebo ušli zo Sýrie. Robíme, čo môžeme. Pomáhame Sýrčanom v rámci humanitárnej pomoci. Čo sa týka politickej činnosti, komunikujeme s ambasádami Západu, vysvetľujeme im, aká je situácia v Sýrii. Prosíme ich o pomoc. Sme súčasťou sociálno-demokratického fóra v arabskom svete, čo je súčasťou európskej Progresívnej aliancie, spolupracujeme so sociálnodemokratickými stranami v Európe. Snažíme sa jednoducho hľadať pomoc pre Sýriu za hranicami. Našim cieľom je zo Sýrie urobiť civilný štát so sociálnymi prvkami.

Akú podporu sýrskeho obyvateľstva má Baššár Asad?

Keby bola slobodná voľba, minimálne 80 percent Sýrčanov by bolo proti nemu. Desaťpercentná sekta alawitov, z ktorej Asad pochádza, je za jeho podporu.

A čo podpora Islamského štátu?

IS nemá žiadnu podporu. Má niekoľko podporovateľov. Kto bojuje v Der Elzzoru? Sú v obkľúčení Asada a Daeš, a nikto im nepomáha. Sýrčania tam bojujú proti Daeš. A nikto im nepomáha. Sýrska slobodná armáda bojovala proti Daeš.
Najväčší problém Sýrčanov je, že nedôverujú Západu. Vedia, že sú to len samé klamstvá. Keď sa začala Arabská jar, čakali sme podporu Západu. Bohužiaľ, len sa nám vysmial do tváre. My čakáme, že sa Veľký brat Západu zobudí a pomôže namiesto toho, aby bol stále len okupantom.

Aký vývoj predpokladáte v Sýrii?

Nevidím to ružovo, lebo vôbec nejde o Sýriu, ale o medzinárodné mocenské záujmy. Nie je to len boj medzi USA a Ruskom, ale napríklad, čo možno nie tak dobre vidia krajiny V4, ide aj o ďalšiu budúcnosť EÚ. Ak by sa, nedajbože, Únia rozpadla, tak hrozí v Európe ďalšia vojna. Ak to tie štáty nevidia, tak im to treba  pripomenúť. Okrem toho, vstupom Ruska do Sýrie sa začala podľa mňa tretia svetová vojna.

A akú budúcnosť pre Sýriu by ste si priali?

Môj sen je, aby padol režim a aby sme dokázali vybudovať demokratický štát.

V tom prípade by ste sa vrátili späť do Sýrie?

Určite áno. Európa sa bojí Sýrčanov, že tu zostanú. Zostanú jedine vtedy, keď sa neupokojí situácia na Blízkom východe. Takže všetko je v rukách Západu, nie Sýrčanov. Tí s tým nemôžu nič urobiť.

Aký je váš názor na utečencov?

Podľa mojich informácií, imigračná politika Európy vypovedá o tom, že potrebuje ročne na svoj rast medzi milión až dva milióny migrantov. Takže čísla utečencov nie sú tým pravým strachom. Nemecko to urobilo s utečencami veľmi múdro. Rozobralo si smotánku. Okrem toho máme predsa nejakú morálku, Sýria sa niekedy v minulosti starala o utečencov z okolitého sveta. Ďalší aspekt. Keď sa tvárime, že sme vyspelá civilizácia, ja ako civilizovaný človek nemôžem predsa nechať na hraniciach niekoho zmrznúť. Dobre, na jednej strane, je to vysoký počet ľudí, ale Európa môže vstrebať v pohode dva milióny Sýrčanov. A že s utečencami vzniká radikalizmus v Európe, to je tiež smiešne. Však najväčší radikáli pochádzajú práve z Európy a boli radikalizovaní práve tu. To je otázka na Európanov. Ako to, že mohol radikálny islam vzniknúť v Belgicku, vo Francúzsku alebo v Británii? To je chyba integračného systému tých krajín. Prečo nemá taký problém Nemecko alebo Rakúsko? Lebo majú lepší integračný systém a nie getá. A čo sa týka radikálov zamiešaných medzi utečencov, tak neexistuje na svete teroristický útok, o ktorom by tajné služby vopred nevedeli. Spolupráca medzi teroristami a tajnými službami vždy existovala.

V médiách často zaznieva pojem islamizácia Európy. Dokonca si ho osvojili aj niektorí politici. Ako si vysvetľujete tento výraz?

Je to najsmiešnejší výraz na svete. Čo to je? Nech mi to niekto vysvetlí. Čo je to za slabú kultúru, keď sa bojí moslimov? Ešte tu ani žiadnych moslimov nemáme, už zakladáme Blok proti islamu. Čo je to za fóbiu? Aj na Slovensku. A ešte sa opýtam, ako môže moslim islamizovať Európu, keď, žiaľ, väčšina z nich ani nevie, čo ten islam je?

Prečo sa Európania boja islamizácie? Pre to, že sú kresťania alebo preto, že sú sekulárni? To je tiež otázka. Veď aj kresťanstvo prišlo z Blízkeho východu. Ja napríklad verím, že hidžáb v islame neexistuje. Ale ak tá moslimka, ktorá ho na sebe nosí a bude niekto na ňu preto pľuť, tak výsledkom bude, že si tú šatku just nestiahne a bude ešte radikálnejšia. Záleží teda na tom, kto je tu ten múdrejší, vzdelanejší a vyspelejší? Práve v tomto období som z Európy v šoku. To má byť tá vyspelá civilizácia? Veď predsa, keď som ja ten vzdelanejší, čoho sa mám báť? Naopak, ja prídem za tým človekom a poviem: Poď sem, ja ťa poučím. Ja ťa naučím, ako to má byť. A tí ľudia sa chcú učiť. Ale tam je potrebný ten prístup a nie, že urob toto, lebo inak ťa zabijem alebo vypadni, ty špina.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Ďalšia daň za koronu: Firmy zrýchlia tempo robotizácie, pracovných miest ubudne, hovorí analytička

Súčasná pandémia ešte viac urýchli tempo nahrádzania ľudí vo výrobe robotmi, hovorí analytička Lenka Buchláková zo spoločnosti Fingo.sk. Dôvod je podľa nej jasný...

Španielska vláda zvažuje zavedenie nových obmedzení počas Vianoc

Španielsky premiér Pedro Sánchez v stredu uviedol, že jeho vláda zvažuje zavedenie nových obmedzení počas vianočných sviatkov v záujme zamedzenia šírenia nového...

Poslanci za SaS majú štyroch favoritov na post generálneho prokurátora

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS majú štyroch favoritov na post generálneho prokurátora, za ktorých by boli ochotní v parlamente hlasovať....

V ústave má pribudnúť právomoc prezidentky odvolávať profesorov, reagoval Šeliga na veto Čaputovej

V Ústave SR by mala v súvislosti s odoberaním titulov a novelou vysokoškolského zákona pribudnúť právomoc prezidenta SR odvolávať profesorov. Informoval o...

Matovič: Plošné testovanie prvý decembrový víkend nebude, Sulík nezabezpečil testy

Plošné testovanie, ktoré sa malo na Slovensku uskutočniť prvý decembrový víkend, pravdepodobne nebude. Od plánu sa zatiaľ upúšťa, povedal premiér Igor Matovič...

NR SR odmietla uznesenie Smeru-SD v súvislosti s brexitom

Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli uznesenie Smeru-SD v súvislosti s brexitom. Rozhodli o tom na stredajšom hlasovaní. Za bolo 41 zo...

Gröhling má pripraviť plán, ako navrátiť deti do škôl od 7. decembra, informoval premiér

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) dostal od ústredného krízového štábu úlohu prísť s riešením, ako navrátiť deti do škôl od 7. decembra....
Slovensko
Pozitívne vzorky 99,304 +1,811 Dnes Úmrtí 732 +23 Dnes Uzdravení 53,547 Infikovaných 45,025 Last updated: 26. novembra 2020 - 01:38 (+01:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky