streda, 20 októbra, 2021
9.8 C
Bratislava
ÚvodArénaDeda Mráza sme porazili. Porazíme aj Santa Klausa? U nás darčeky nosí...

Deda Mráza sme porazili. Porazíme aj Santa Klausa? U nás darčeky nosí Ježiško, ale v iných krajinách je to oveľa bizarnejšie

Ježiško nenosí darčeky iba na Slovensku. Tradícia Ježiška, ako vianočného darcu, je živá v širšom stredoeurópskom regióne, ktorý do istej miery kopíruje staré hranice Rakúsko-Uhorska. V Česku nosí darčeky Ježíšek, v Maďarsku Jézuska a v Rakúsku Christkind. K starému Rakúsko-Uhorsku sa v ježiškovskej tradícii pridávajú ešte Švajčiari, časť Nemcov, ale napríklad aj Luxemburčania.

Stredoeurópania opakovane ukazujú, že si Ježiška ako nositeľa darčekov zobrať nenechajú. Napríklad pred niekoľkými rokmi si Rakúšania Ježiška bránili pochodmi proti americkému Santa Klausovi, ktorý sa postupne stáva fakticky univerzálnym symbolom Vianoc. Santa Klaus však podľa názorov niektorých nespokojných Rakúšanov ohrozuje tradície ich krajiny.

Ježiškovi narástla brada

Nie je to prvýkrát, čo si v strednej Európe musíme brániť Ježiška. Počas studenej vojny sa komunisti pokúsili presadiť za nositeľa darčekov ruského Deda Mráza, ktorý mal byť vhodnejšou alternatívou ku kresťanskému Ježiškovi. Vo svojom (ne)slávnom vianočnom prejave pre školopovinné deti z roku 1952 hovoril československý prezident Antonín Zápotocký o tom, ako si Ježiško „nechal narásť bradu, zostarol a premenil sa na Deda Mráza, ktorý k nám prichádza z východu, pričom mu na cestu svieti nie jedna betlehémska hviezda, ale množstvo červených hviezd na našich baniach, dielňach, továrniach a stavbách“.

Vianočný prejav Antonína Zápotockého z roku 1952.

Ruský mráz ochabuje

Dedo Mráz je pôvodne zlou postavou a zosobnením zimy vo východoslovanskej mytológii. Neskôr sa však zmenil na symbol Vianoc, pričom stále nosí darčeky v Rusmi obývaných oblastiach bývalého ZSSR, v Bielorusku, v Srbsku a v Macedónsku. Z Československa, Poľska či Rumunska sa ho podarilo vytlačiť, a v súčasnosti Mráz stráca aj svoje pozície v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu. V roku 2012 zaviedol väčšinovo moslimský Uzbekistan neoficiálny zákaz pre zobrazovanie Deda Mráza v televízii, čím táto nie práve Rusku naklonená krajina sledovala ďalšie vzdialenie sa od sovietskych a ruských tradícií. Dedo Mráz sa pritom možno stane aj ďalšou z obetí konfliktu na Ukrajine. U našich východných susedov zatiaľ Dedo Mráz nosí darčeky na Nový rok, Ukrajinu však má, podobne ako Poľsko, pod palcom aj Svätý Mikuláš (ukr. Svjatyj Nikolaj, poľ. Święty Mikołaj), ktorý deti obdaruváva 14. januára na „starý“ juliánsky Nový rok. V roku 2014 však ruské médiá informovali, že „neruský“ Svätý Mikuláš začína na Ukrajine získavať oficiálnu štátnu podporu.

Santa, Santa, Santa…

V ďalších európskych krajinách môžeme väčšinou nájsť tradičných vianočných obdaruvávateľov, ktorí sa od amerického Santa Clausa líšia len nepatrne. Vianočný dedko nosí darčeky napríklad v Chorvátsku (Djed Božičnjak), v Rumunsku (Moş Crăciun) alebo v Litve (Kaledu Senelis). Vianočného muža zase deti očakávajú v Nemecku (Weihnachtsmann), Holandsku (Kerstman) alebo v Dánsku (Julemanden). Veľmi rozšíreným je pomenovanie Otec Vianoc, ktorý dáva darčeky v Británii (Father Christmas), vo Francúzsku (Père Noël) alebo v Španielsku (Papá Noel). Tradičnejšími nosičmi darčekov na Pyrenejskom poloostrove sú však Traja králi, na darčeky ktorých sa deti môžu tešiť až 6. januára.

Vianoce v Európe

Kto nosí na Vianoce darčeky? (Zdroj: Jakub Marian (overlay), Tindo – fotolia.com (blank map))

Vianočná koza

Na starom kontinente však existujú aj pre nás „bizarnejšie“ postavy, ktoré podľa tradície nosia darčeky. Napríklad v Nórsku a Švédsku nosí darčeky Vianočný škriatok a vo Fínsku Vianočná koza. Podľa jednej verzie je tradícia Vianočnej kozy spojená so starým pohanským bohom Thorom, ktorý sa preháňal na nebesiach vo voze so záprahom dvoch kôz. Mladí muži sa dokonca pôvodne prezliekali za kozy a snažili sa jeden druhého nachytať rôznymi vylomeninami. Vianočná koza bola pôvodne strašidelným a nepríjemným stvorením, ktoré darčeky chcelo pre seba. Postupne sa však vyvinula do darcu, ktorý sa dnes už podobá na Santa Klausa.

Kakajúce poleno

Asi najzvláštnejšou je pritom tradícia vianočného darčekonosiča v španielskom, separatistickom, Katalánsku. Tió de Nadal alebo Vianočné poleno je dreveným kakajúcim polenom s usmievajúcou sa tvárou. Áno, čítate dobre, deti totiž musia poleno kŕmiť a chrániť ho pred zimou, aby im potom nakakalo darčeky. Čo dodať, iný kraj, iný mrav. 

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 0 Úmrtí 0 Uzdravení 0 Infikovaných 0 Last updated: 20. októbra 2021 - 02:52 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -spot_img