Slovensko je plné regionálnych rozdielov, tie sú aj v slávení Vianoc. Dá sa povedať, že iný kraj, iný zvyk. Čím to je?
Už len keď si zoberieme etnické alebo náboženské zloženie obyvateľstva. Máme tu rímskokatolíkov, evanjelikov, gréckokatolíkov či pravoslávnych. Vždy záviselo predovšetkým od viery, ako sa kde Vianoce slávili. Gréckokatolíci a pravoslávni napríklad držali ešte väčší pôst ako rímskokatolíci. Malo to teda u nich vplyv aj na skladbu vianočných jedál.
O Vianociach sa hovorí, že tento sviatok má pôvod ešte v predkresťanskom období, jeho korene siahajú až k starým roľníckym kultom „zomierajúcich a vzkriesených“ bohov. Kresťanstvo si ho prispôsobilo svojmu kultu. Ako to teda je?
Vianoce majú svoj pôvod v predkresťanskom období. Keď si zoberieme stredoeurópsky priestor, teda Germánov, Slovanov alebo ešte dokonca aj Keltov, tak vždy išlo o sviatky zimného slnovratu. Pre našich pohanských predkov to bol jeden z najvýraznejších sviatkov roka a je celkom prirodzené, že kresťanstvo využilo ten priestor a Vianoce sa slávia práve v období zimného slnovratu. A hoci je 25. december dňom Kristovho narodenia, história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.
Ako sa vtedy slávili Vianoce, akými zvykmi?
V zimnom období mali ľudia strach, lebo dni sa skracovali, životodarného slnka ubúdalo a ľudia mali obavu, aby nezmizlo navždy. Slnko je vždy symbolom a zárukou života. Práve preto sa slávili tieto sviatky, ktoré trvali zhruba celý december. Najprv prinášali rôzne obete slnku, aby zase vyšlo.
Ako vyzerala v minulosti pravá typická štedrá večera?
Najskôr sa myslelo na duchovný rozmer a večera sa začínala čítaním z Písma svätého, staťou o Ježišovom narodení. Ako prvé prišli na rad oblátky, med a cesnak. Po nich už nasledovala vianočná polievka. Mohla to byť kapustnica alebo pôstna polievka so strukovinami. Tiež hríbová, slivková či hrušková polievka, v závislosti od regiónu. Varila sa aj rybacia polievka. Po nej nasledovali kaše, prosná, cícerová, pšeničná, pohánková či krupičná. Tie sa pripravovali naslano alebo nasladko s medom. Kaša má celkovo na Slovensku silnú tradíciu. Po nich prichádzali prívarky, najmä strukovinové ako šošovica, fazuľa. Ďalej nasledovali opekance, bobáľky, lámance, melence a po nich prišli na stôl pirohy, tatarčané pirohy, zemiakové alebo sladké plnené lekvárom. Tiež šúľance s makom, rezance s tvarohom, ryba varená, pečená, pstruh, kapor, vyza, úhor a podobne.
Prečo kapor?
Ryba je kresťanský symbol, prví kresťania ju používali ako poznávacie znamenie – najmä v časoch prenasledovania. Všimnite si, že niektorí ľudia si na autá lepia znak ryby, to znamená, že osádka auta je kresťanská. Kapor je najdostupnejšia ryba. V minulosti sa jedli zubáče, pstruhy, ktoré sú dnes drahšie.
Kedy sme si začali dávať darčeky?
Symbolika darov súvisela s kresťanským narodením Krista ako dar Boží pre ľudstvo, išlo o uctenie si Ježiša ako daru od Boha. Darčeky kedysi boli skromné, vyrobené otcom z dreva alebo ušité mamičkou. Otcom sa dával tabak, mamičkám šatka, mladším dievčatám stužky do vlasov… Peňazí nebolo veľa, ľudia nechodili do práce, žili z toho, čo sa im urodilo, alebo čo si vychovali, prípadne, čo predali. Darčeky v mestskom prostredí už boli oveľa nákladnejšie a drahšie. Dokonca v 2. polovici 19. storočia boli vo Viedni obchodné domy, ktoré ponúkali vianočné katalógy a zľavy.
Tradícia vianočného stromčeka sa viaže až k oslavám zimného slnovratu v Ríme, teda nevyplýva z Biblie ani z kresťanstva. K nám sa dostal podstatne neskôr, prečo tak opatrne?
Vianočný stromček na slovenský vidiek zavítal až začiatkom 20. storočia. V mestách bol skôr, už v 19. storočí, lebo to bol najprv zvyk šľachty. Prvé stromčeky viseli z hrady, zo stropu a boli maličké. Boli ozdobené slamou, neskôr vznikali ozdoby zo šúpolia, orieškov či jednoducho viseli jabĺčka…
Prečo sa ako symbol Vianoc udomácnil ihličnatý stromček?
V minulosti bol symbolom Vianoc Betlehem, to je kresťanská podstata Vianoc. Prvý betlehem zostavil Svätý František v 13. storočí, betlehemy boli až do Jozefa II. veľmi obľúbené nielen v kostoloch, ale aj na námestiach. A práve Jozef II. v rámci svojich reforiem spravil aj reformu cirkvi a odvtedy sa betlehemy začínajú sťahovať do súkromia rodín. A čo sa týka vianočného stromčeka, zo začiatku išlo len o vetvičky s ihličím, to poznali už starí Slovania a tí si vetvičkami zdobili v období slnovratu svoje príbytky. Ihličnany sú pichľavé, malo to symbolizovať ochranu pred temnými silami. Vo všeobecnosti pichľavé veci poskytovali ľuďom ochranu pred zlom, upírmi. Okrem tejto primárnej, ochrannej funkcie išlo aj o to, že tie vetvičky veľmi príjemne voňali a voňajú dodnes. Vianočné stromčeky sa objavujú u nás až začiatkom 20. storočia, ich predchodcom boli v ľudovom prostredí bohaté ozdoby zo slamy, išlo často o dômyselné konštrukcie, ktoré viseli z povaly.
Napriek tomu je tento symbol u nás silný dodnes a navyše ako jediný ide naprieč všetkými regiónmi Slovenska. Kým existujú regionálne rozdiely vo zvykoch, v jedle na Štedrý deň, tak stromček je univerzálny…
Áno, máte pravdu, aj dnes, keď sa kohokoľvek opýtate na symbol Vianoc, tak povie stromček. O tom, kto ho vymyslel, panuje viacero legiend, napríklad, že je z nemeckého protestantského prostredia, dnes je univerzálnym spoznávacím znamením Vianoc, aj v krajinách, kde dominujú iné náboženstvá.
Akú symboliku predstavuje adventný veniec?
Adventný veniec je pomerne novou záležitosťou podobne ako vianočný stromček. Traduje sa, že ho vymyslel istý učiteľ, ktorý chcel žiakom vizuálne znázorniť čas, ktorý chýba do Vianoc. Prvý adventný veniec bol oveľa väčší ako ho poznáme dnes, každý deň si mohli deti zapáliť jednu sviečku, neskôr získal menšiu podobu a sú na ňom len štyri sviečky, každá na jednu adventnú nedeľu, ale ako hovorím, je to novodobá záležitosť, ktorá zasiahla najskôr meštianske mestské obyvateľstvo, neskôr aj vidiecke. Advent ako taký je, samozrejme, starší, adventné obdobie vždy predchádzalo vianočnému obdobiu. V minulosti sa advent nazýval aj malý pôst, ľudia sa obmedzovali v jedení a snažili sa duchovne pripraviť na sviatky a dominovali rorátne sväté omše, o piatej ráno chodievali ľudia pešo, často niekoľko kilometrov do kostola. Išlo o prejav pokánia.
Neodmysliteľným symbolom štedrej večere boli a sú aj oblátky. Čo majú symbolizovať, prípadne čo predstavuje ich tvar? Do akej miery je tento symbol významný?
Oblátky patria skôr k starým prejavom Vianoc, ony symbolizovali to, čo poznali a poznajú katolíci, to prevtelenie Pána symbolicky do oblátky, ktorú veriaci prijímajú ako sväté prijímanie. Symbolika tohto prejavu prešla aj do vianočných oblátok. Samozrejme, vianočné oblátky sú sladké, sú iné ako omšovné, majú aj väčší tvar. Na starých oblátkach bolo vždy vyobrazenie Boha ako baránka. Neskôr boli oblátky napríklad aj symbolom prestíže, napríklad učitelia ich na dedinách celé týždne pred sviatkami pripravovali. Každá dedina si zadala koľko kusov chce a toľko sa im napieklo. Dnes majú oblátky tvar trúbeliek, sú zrolované, dokonca aj s rôznymi príchuťami, ale podstata oblátok je veľmi stará.
Ako z etnologického hľadiska hodnotíte súčasné prejavy týchto sviatkov? Samozrejme, sú rozdiely medzi dedinou a mestom, ale ten prejav je už úplne iný, ako ste rozprávali…
Etnológovia od revolúcie, teda posledných 20 až 30 rokov, sledujú búrlivé zmeny v slávení Vianoc. V prvom rade ide o silný vplyv amerikanizácie, mám na mysli výzdobu exteriérov, interiérov, všetko bliká… Čiže výzdoba je prvou významnou zmenou. Každý rok sa objavujú nové trendy v ozdobovaní stromčekov, týka sa to hlavne miest, kde je slávenie tradícii a zvykov slabšie. Zmena je aj v štedrovečernej večeri, sú ešte oblasti, kde sa dodržiava tradičné vianočné menu, ale v meste to už vidíme pomenej. Prichádzajú jedlá a trendy, na ktoré sme neboli zvyknutí, dnes sa dá v obchodoch celý rok kúpiť, čo len človek chce, a tak sa na stôl v tomto čase dostávajú morské živočíchy, krevety. Ďalšou vecou sú darčeky, ľudia sú schopní sa zadlžiť pre darčeky, čo kedysi bolo nemysliteľné. V posledných rokoch sa najmä ľudia v mestách neobávajú ani sláviť vianočné sviatky napríklad v hoteloch – nechcú sa starať o upratovanie, navarenie. Aj tento trend k nám prišiel z Ameriky. Na Slovensku je niekoľko hotelov, ktoré dokážu takúto službu zabezpečiť. V minulosti boli Vianoce aj dňami rituálov, spomeniem napríklad chodenie s koledami, toto sú veci, ktoré nám dnes veľmi zanikajú. Sú, samozrejme, oblasti, kde sa snažia tieto tradície oživovať, ale ide už len o prvky folklorizmu, nie je to už taký spontánny akt ako v minulosti. Sviatky sa naozaj veľmi menia a aj keď máme ako etnológovia nádej, že tie tradície úplne nezaniknú, dnešní ľudia žijú už naozaj inak. Podstata Vianoc tak, ako sme ich poznali v minulosti, úplne zaniká.
