Rusko možno získalo časť územia od Ukrajiny, ktorej ekonomika utrpela nemalé rany, samo však za tento konflikt zaplatilo vysokou politickou a ekonomickou cenou. Straty Ruska spôsobené vojnou na Ukrajine však priamo vedú k čínskym ziskom.
Už to tu raz bolo
Ako hovorí americký odborník na medzinárodné vzťahy Stephen Blank, situácia, keď vojnová korisť spadne do rúk nebojujúcej mocnosti, nie je ničím novým. Skutočným víťazom krymskej vojny z rokov 1853 až 1856, v ktorej sa proti sebe postavili Rusko na jednej strane a aliancia Turecka, Británie, Francúzska a Sardíniena druhej, sa bez jediného výstrelu stalo Prusko. Najsilnejší z nemeckých štátov bol vďaka oslabeniu dovtedajšieho ponapoleonskeho európskeho poriadku schopný zjednotiť Nemecko a stať sa najsilnejšou mocnosťou starého kontinentu.
Krymská vojna po novom?
Práve Čína by mohla byť Pruskom 21. storočia. V Ázii už teraz dosahuje viditeľné zisky. Keď sa Šinzó Abe vrátil do premiérskeho kresla v Japonsku, všetko nasvedčovalo, že medzi Ruskom a Japonskom dôjde k zblíženiu. Dôležitým faktorom bola práve spoločná obava z rastúcej moci Číny. Po tom, ako Rusko zabralo ukrajinské teritórium, však Washington zatlačil na Japonsko, ktoré sa, aj keď neochotne, pridalo k sankciám proti Moskve. V októbri 2015 Tokio oznámilo, že napriek dlhým prípravám ruský prezident Vladimir Putin Japonsko v roku 2015 nenavštívi.
Veľký medveď – malý braček
Priame zisky Číny sú viditeľné najmä v ekonomickej rovine, a to vo vzťahoch s Ruskom a Strednou Áziou. V máji 2014 Rusko a Čína podpísali energetickú obchodnú zmluvu, vďaka ktorej bude údajne Čína z Ruska dovážať plyn za cenu jeho výrobných a prepravných nákladov. Toho roku v júli pritom obe vlády oznámili, že v rozpore s predchádzajúcimi sľubmi neuzavrú ďalšiu zmluvu o plynových dodávkach. Rusko teda buduje a platí za plynovod, ktorý vedie do štátu s jasnou vyjednávacou výhodou a najmä klesajúcim dopytom po surovine.
Číne je stále najväčším obchodným partnerom Ruska aj napriek tomu, že obchodná výmena medzi oboma krajinami sa tento rok znížila. K väčšiemu poklesu však došlo v obchodných bilanciách medzi Ruskom a ďalšími štátmi, čiže relatívna pozícia Číny voči Rusku sa zlepšila. Ruské novinové články síce presviedčajú ľudí, že Čína masívne investuje v krajine, štatistika však ukazuje, že v zhoršujúcej sa ruskej ekonomike a v zlom investičnom prostredí čínske investície v Rusku poklesli v prvom štvrťroku o 25 percent. Situáciu pre Rusko zhoršuje aj skutočnosť, že samotná čínska ekonomika spomaľuje. Podľa Stephena Blanka teda nie sú tvrdenia o tom, že Rusko sa v súčasnej „novej studenej vojne“ obracia na Čínu, nepravdivé, sú však prehnané.
Podriadené Rusko
Podriadená pozícia Ruska voči Číne je vidieť aj keď sa pozrieme na vývoj vlajkového zahraničnopolitického projektu Vladimira Putina, ktorým je Eurázijská únia. Organizácia, ktorej súčasťou sú zatiaľ Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan a Kirgizsko, mala byť pôvodne hrádzou proti čínskemu ekonomickému vplyvu v Strednej Ázii. V máji 2015 však Moskva súhlasila, aby obchodné programy Únie medzi Európou a Áziou sa napojili na obdobné plány čínskeho projektu Hodvábna cesta. „Výsledok iba upevní čelné postavenie Číny v strednej Ázii,“ myslí si Blank a dodáva, že niektorí ruskí komentátori dokonca začínajú zdôrazňovať „dôležitú rolu Ruska“, ako „vojenského strážcu čínskych investícií“ v regióne.
Nevyhovuje to ani USA
Stephen Blank pritom zdôrazňuje, že Rusko nie je jedinou obeťou mocenského rastu Číny urýchleného aj konfliktom na Ukrajine. Dianie vo východnej Európe totiž odčerpáva americkú pozornosť z postupného „víťazného ťaženia“ Číny v Pacifiku, kde „Ríša stredu“ preukazuje stále asertívnejší postoj v otázkach sporných ostrovov v Juhočínskom a Východočínskom mori. Na sporné územia a námorné oblasti si totiž okrem Číny robia nároky aj americkí spojenci Japonsko, Taiwan či Filipíny, pre škrty v americkom vojenskom rozpočte aj pre odvrátenie pozornosti sa však USA problémom v Pacifiku venovali iba málo.
Čína má teda v súčasnej situácii pri presadzovaní svojich mocenských záujmov voľnú ruku. Nemá síce žiadne významné záujmy na Ukrajine, rovnako však ako Prusko v rokoch 1864 – 1870, z medzinárodnopolitickej situácie nesmierne profituje. Ak sa Peking rozhodne pohnúť figúrkou na šachovnici, môže rozvrátiť regionálnu mocenskú rovnováhu. „A my ignorujeme dôsledky tohto procesu, zatiaľ čo si Čína postupne podriaďuje a nahradzuje Rusko,“ dodáva Blank.
