V europarlamente sedíte už druhé volebné obdobie. Činnosť tejto inštitúcie sa snúbi s dvoma aspektmi. Jedným je spolurozhodovanie o svetovej politike a tým druhým podieľanie sa na rozhodnutiach, ktoré sa týkajú denného života bežného občana EÚ, a teda aj Slováka. Keď sa obzriete dozadu, s prihliadnutím na aktuálne volebné obdobie, čo ste mohli urobiť inak, konkrétnejšie, ktoré rozhodnutie ľutujete a prečo? Na druhej strane, na ktorý z vašich návrhov, ktorý EP odsúhlasil, ste takpovediac hrdý?
Nuž, vždy sa dá všeličo urobiť lepšie a inak. Ale ako hovorí slovenské príslovie, je zbytočné plakať nad rozliatym mliekom. Vo svojich aktivitách tlačím tak na Európsku komisiu, ale aj na premiérov členských štátov, aby prijímali opatrenia na zlepšenie života našich občanov: dokončiť Energetickú úniu, aby sme mali lacnejšie energie; zabraňovať daňovým únikom a likvidovať daňové raje, aby sme mali na nové investície, zamestnanosť a sociálne programy; vybudovať pohraničnú a pobrežnú stráž EU, aby sme zabránili chaotickej migrácii, a ochránili našu vonkajšiu hranicu EÚ; vybudovať Európsku spravodajskú službu, aby sme zvýšili bezpečnosť našich občanov. To sú moje hlavné snahy. A potom prispieť k riešeniu vojnových konfliktov, teraz hlavne v Sýrii a Líbyi.
Vo voľbách do EP ste kandidovali za vládny Smer. V europarlamente sa hlásite ku Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Ako ste vnímali nedávny konflikt medzi európskymi socialistami a predsedom strany Smer Robertom Ficom? Bola kritika vášho straníckeho šéfa zo strany predsedu PES Pittelu oprávnená?
Stretli sa dva rozdielne uhly pohľadu: Odmietnutie kvót pokladá časť socialistov za odmietnutie solidarity, na ktorej EÚ stojí. A Fico je tvrdohlavý, pretože ako premiér Slovenskej republiky zodpovedá predovšetkým za bezpečnosť slovenských občanov. Treba nájsť spoločnú reč. Zatiaľ systém kvót zlyháva a plnia sa obavy premiérov V4, a teda aj Roberta Fica, že tento systém nie je použiteľný. Treba hľadať priechodné riešenia a zastaviť vzájomné obviňovania sa medzi štátmi a orgánmi EÚ.
Ste členom Výboru pre zahraničné veci v EP. Aké sú podľa vášho názoru najväčšie problémy, respektíve výzvy, ktorým v súčasnosti čelí spoločná zahraničná politika Únie?
Nepochybne susedia EÚ. Konflikt Ukrajiny s Ruskom je najväčšou výzvou a som hrdý, že tu EÚ našla spoločnú reč, aj keď pokusov ju rozdeliť bolo veľa. Napokon sme dospeli k dohode Minsk 2 a teraz treba prísne strážiť, aby ju všetci plnili. Pre Slovensko by bolo osobitnou tragédiou, keby zasa začala vojna, lebo masovej migrácii z Ukrajiny by sme sa nevyhli. Môžeme len dúfať, že sa Rusko na túto dobrodružnú cestu nevydá…
Môže vôbec fungovať spoločná koordinovaná zahraničná politika 28 suverénnych európskych krajín?
Zatiaľ sa ukazuje, že áno. Iste, je to na začiatku vždy 28 názorov, ale máme dobre vybudované mechanizmy, ako ich zjednotiť. Občania EÚ si musia stále viac uvedomiť, že prežívajú spoločný osud a že každý štát osamote je v dnešnom svete slabý a malý. To si jasne uvedomujú aj takí hráči ako jadrová mocnosť Francúzsko či ekonomická mocnosť ako Nemecko. Malé štáty ako Slovensko by boli bez EÚ vydané napospas chúťkam rôznych veľmocí, ale aj menším expanzionistom a provokatérom. V domčeku EÚ sme nadlho v bezpečí.
Myslíte si, že za súčasnú situáciu na Ukrajine nesie svoj významný podiel viny práve zahraničná služba EÚ?
Zahraničná služba EÚ nemá so vznikom situácie na Ukrajine nič spoločné. Bývalý ukrajinský prezident Janukovič sa celkom slobodne rozhodol spolupracovať na obchodnej zmluve s EÚ, ktorú potom na nátlak Moskvy nepodpísal. To vyvolalo masové a dlhodobé protesty Ukrajincov známe ako Majdan, ktoré viedli k úteku Janukoviča do Ruska. Nemôžeme celý tento proces zhodiť pod čiernu zem len preto, že v istej situácií sa dostali do popredia ukrajinskí ultranacionalisti. Nepochybne je to zložitý proces, ale fakt, že Moskva vojensky obsadila Krym a pričlenila ho k Rusku a rovnako vojensky podporovala a podporuje donbaských separatistov, hovorí jasnou rečou. Tí, čo obhajujú ruský postup, si nájdu desiatky argumentov, ale fakt, že Rusko násilne zmenilo hranice a zneužilo ruskú menšinu v inom štáte, zostane faktom, a to výstražným. Nezvýši, ale zníži to bezpečnosť Ruska, lebo menšie krajiny hraničiace s Ruskom budú hľadať posilnenie svojej ochrany zo strachu pred Ruskou expanziou (Pobaltské krajiny, Poľsko, Ukrajina, Bulharsko, Rumunsko, Turecko, Gruzínsko, Azerbajdžan atď.) Držím Putinovi palce, aby sa z tej kaše, čo si navaril, dostal, ale nebude to jednoduché.
K vašim srdcovým záležitostiam patrí aj Juhoafrická republika, kam jazdíte ako delegát EP. Čím vám táto krajina učarovala?
Áno, som prvým podpredsedom Delegácie EÚ pre spoluprácu s Juhoafrickou republikou. Lenže chodím tam rád aj na dovolenky. Učarovali mi vinohrady so skvelým vínom a ešte krajšou vinohradníckou architektúrou. Ale aj Cape Town, fascinujúca zmes európskej, černošskej a malajskej kultúry, mesto plné džezu či presnejšie afrodžezu; a krajina divokých šeliem, ktoré môžete pozorovať aj zblízka v ich prirodzenom živote v Krugerovom národnom parku, ktorý je, mimochodom, veľký ako Slovensko. Juhoafrická republika je živý, pulzujúci projekt, usilujúci sa nájsť pravidlá spolužitia ľudí rôznej pleti, národov, kmeňov či menšín, rôznych náboženstiev, zvykov a jazykov. Je tam 13 oficiálnych jazykov a deti sú bežne trilingválne (kmeňový jazyk, angličtina, afrikánština – zmes starej holandčiny a miestnych jazykov)
V rokoch 1988 – 1989 ste sa aktívne podieľali na príprave akcií proti totalitnému režimu, spoluzakladali ste hnutie Verejnosť proti násiliu. Ste ostrieľaný politik. Máte v pamäti časy od formovania demokracie na Slovensku, cez jej konsolidáciu až po súčasnosť. Ako vnímate súčasný stav v slovenskej spoločnosti?
Slovensko sa vyvíja normálne. A aj napriek tomu, že vládne akási negativistická nálada, pokiaľ ide o realitu, mali by sme byť skôr pozitívni a optimistickí. Šikovne sme sa vyhli veľkej svetovej hospodárskej kríze, máme prosperujúcu ekonomiku, krok za krokom zlepšujeme sociálnu situáciu rôzne postihnutých ľudí, vytvárame pracovné miesta, sme atraktívni pre investorov, máme krásnu krajinu. Pred pár dňami som sa rozprával s našim ministrom práce a sociálnych vecí Jankom Richterom o možnostiach ďalej znižovať nezamestnanosť a zhodli sme sa, že v budúcich rokoch by sme si mohli trúfnuť isť dole o ďalšie 2 percentá. Aj mzdy rastú, aj keď si plne uvedomujem, že napr. v školstve či zdravotníctve by to mohlo byť lepšie, ale verím, že postupne aj tu príde k väčšej spokojnosti…
Iste so mnou budete súhlasiť, keď poviem, že rok 2015 v Európe nepatril práve k tým najjednoduchším. Hneď v januári sme boli svedkami ohavného činu teroristov vo Francúzsku, ktorý sa, žiaľ, zopakoval ešte v brutálnejšej forme aj v novembri. Európa sa tiež musela tvárou v tvár postaviť dôsledkom vojenských konfliktov za hranicami starého kontinentu, čoho výsledkom sú státisíce ľudí putujúcich po Európe. Ako hodnotíte už spomínané dve udalosti, ktoré, zdá sa, najviac ovplyvnili nálady nielen obyvateľov Európy, ale aj Slovenska.
Boj s terorizmom je dnes pre bezpečnosť našich občanov rozhodujúci. Tu nesmieme poznať žiaden kompromis. Po útoku na New York, Londýn a Madrid sa v podstate podarilo „utlmiť“ al Káidu aj Taliban, objavil sa nám zasa Islamský štát. Je to celosvetová hrozba, ktorá zasahuje nielen Európu, USA, ale priamo aj Rusko, Čínu, Indiu, proste celý svet. Pred terorizmom sa nedá skryť, dotýka sa každého rovnako. Len spolu ho vieme utlmiť a pevne dúfam, že aj keď nie celkom vykoreniť, tak minimalizovať. Rovnako sa nevyhneme migrantom, či už sú to nešťastníci, ktorí hľadajú útočište pred vojnou alebo prenasledovaním, či sú to migranti, ktorí hľadajú lepší život. Potrebujeme nájsť riešenia pre obe kategórie ľudí. Slovensko nie je izolovaným ostrovom. Len si predstavme, že skolabuje Ukrajina a cez naši hranicu budú prúdiť tisíce utečencov! Preto som tvrdý zástanca posilnenia vonkajších hraníc EU, ale aj pripravenosti všetkých krajín na humanitnú pomoc pre ľudí, ktorí ju potrebujú. Nezabudnime hlavne na deti!
Keď sa pozrieme, čo sa okolo nás deje, opýtam sa, hrozí podľa vášho názoru konflikt civilizácií v podobe, v akej ju načrtol americký politológ Samuel Huntington? Alebo opýtam sa inak, je podľa vás scenár islamizácie Európy reálny?
Je to nezmysel. Po prvé, počet moslimov v Európe zďaleka neprekračuje 10 percent obyvateľstva. Po druhé, väčšinou sú to umiernení, bežní veriaci. Po tretie, všetky európske štáty a aj EÚ striktne oddeľujú náboženstvo od štátu. Štát nesmie preferovať žiadne náboženstvo, ale zasa garantuje slobodu každého zvoliť si vlastné vyznanie. Po štvrté, v Európe musia všetci občania, a teda aj s rôznym vierovyznaním, rešpektovať základné ľudské práva. A to platí aj pre moslimov. Tu musí byť štát prísny a nepripustiť ani v náboženských zvykoch napr. moslimov nič, čo by odporovalo ľudským a občianskym právam. Tu treba byť striktný, zákon musí platiť rovnako pre každého aj moslima. No a napokon v celosvetovom meradle sa proti radikálnemu islamu musia postaviť samotní moslimovia. Lebo predmetom útokov radikálnych islamistov sú v prevažnej miere moslimi. Mnohé moslimské krajiny to už pochopili a dnes sa už vytvárajú aj koalície moslimských krajín proti islamským radikálom. Ale nebuďme veľkí optimisti, lebo boj rôznych islamských siekt bude pokračovať naďalej. Každá z nich sa pokladá za tú pravú, Alahom vyvolenú a tých druhých moslimov vidí ako kacírov. Tak to bolo aj medzi katolíkmi a protestantmi a trvalo dve storočia, kým sa našlo „mierové“ riešenie.
Ako vnímate debatu na Slovensku v otázke prijímania moslimských utečencov a imigratov? Väčšina Slovákov z vyznávačov islamu nie je nadšená. Veľkú zásluhu na tomto postoji ľudí má, nepochybne, aj samotný premiér Robert Fico. Iste, straníckeho šéfa sa nepatrí kritizovať, ale predsa len, čo si o tom myslíte?
Za normálnych okolností by sme nemali rozdeľovať utečencov podľa vierovyznania. Všetci sú ľudia a je našou ľudskou povinnosťou ich vidieť ako ľudí. Nepoznáme nejaké osobité „kresťanské“ alebo „moslimské“ práva, poznáme len ľudské práva. Ale celú situáciu skomplikovali práve islamskí radikáli. A tak sa ľudia boja, že medzi migrantmi prichádzajú aj islamskí radikáli a teroristi. Čo sa teoreticky ani prakticky nedá vylúčiť. Je teda potrebná ostražitosť, to je práca pre naše azylové orgány, pre políciu aj spravodajské služby. Na druhej strane však nesmieme zabúdať, že je našou ľudskou povinnosťou postarať sa o tých, ktorí pomoc reálne potrebujú, v tejto chvíli prevažne rodiny s deťmi. Nezbavujme sa tejto povinnosti tým, že z utečencov urobíme hrozbu, že ich degradujeme na potenciálnych teroristov, že ich zbavíme ľudskosti len preto, aby sme sa my nemuseli správať ľudsky. Je správne odmietnuť pomoc státisícom ľudí, ktorí sú v núdzi, len preto, že sa medzi nimi môže nachádzať jeden zločinec? Takto stojí otázka.
Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka. Prezradíte nám, kde a s kým ich budete tráviť?
Prezradím. Tento rok so svojimi priateľmi v Mexiku. V yucatánskej džungli, medzi starými májskymi mestami, pyramídami a archeologickými vykopávkami. Ako chlapec som chcel byť archeológom a kopať poklady mexických Mayov a Aztékov. Nekopem, ale v čase voľna sa rád túlam po zvyškoch starých civilizácii.
Europoslanec Boris Zala. (Zdroj: European Parliament)
Vo svojom voľnom čase sa okrem iného venujete aj písaniu kníh. Vaša posledná publikácia Europeanizmus je akýmsi filozofickým projektom hodnotového založenia Európy, ktoré opierate o relevantné historické, politické a sociálnovedné analýzy. Z čoho pramenila vaša potreba napísať knihu práve na takúto tému?
Bol som členom Konventu na prípravu ústavy Európskej únie, asi v rokoch 2002 až 2004. A tam sa rozpútala diskusia, čoho je vlastne Európa dedičom: antických Grékov a Rímskej ríše? Kresťanstva? Osvietenstva? Francúzskej revolúcie? A tak som sa pokúsil nájsť odpoveď. Nemal som už dopredu hotový názor, pustil som sa do náročného štúdia a premýšľania. Výsledkom je kniha s názvom trochu „jazykolomným“ Europeanizmus.
Mnohí ľudia sa napríklad pri otázke prijímania imigrantov či utečencov z Afriky a Ázie odvolávajú na rozdielnosť kultúr a hodnôt. Čo je podľa vás dnešným obsahom európskych hodnôt? Skutočne sa nimi európska spoločnosť aj riadi, alebo sú už len prázdnou frázou?
No, my si často namýšľame, akí sme rozdielni, ako je každý európsky národ iný. Ale keď sa na to pozriete bližšie, zistíte, že okrem niektorých kmeňových rozdielností sme od počiatku súčasťou veľkého prúdu kultúrneho vývoja: od gréckej filozofie, ktorá prekonala mytologické myslenie, mestskej demokracie a rímského práva, ktoré prekonali kmeňové praktiky, cez kresťanstvo, ktoré zmazalo všetky etnické rozdiely v idei jednotného božieho ľudu, cez osvietenstvo, ktoré urobilo z človeka rozumnú a svojprávnu bytosť, slobodnú a zodpovednú a ďalej cez Francúzku revolúciu, ktorá ukotvila ideu rovnosti v občianskych a ľudských právach pre každého človeka. A idea slobodného skúmania, vedy, rozvoj umeleckej tvorivosti či individuálneho svedomia, morality atď. To sú prúdy, v ktorých sa vytváral každý európsky národ, a tak zistíte, že okrem náhodilostí a rozdielnych časových osí, všetky spoločenstvá prešli tým istým, vstrebali a osvojili si tú istú kultúru, formy moci a vlády – ale, samozrejme, aj všetky negatíva sú rovnaké a spoločné. Ale hľadajme radšej to lepšie a aj tú stálu schopnosť zla, ktoré je v nás, prekonávať. Takže, nie sú prázdnou frázou, ale potrebujú stále úsilie nás, aby sa presadili. Niet automatu na dobro a pokrok. Je len naše úsilie.
Pri našom rozhovore ste prezradili, že momentálne pracujete na ďalšej publikácii. Čo bude jej obsahom?
Práve onen negativizmus, ktorý sa šíri u nás v Slovensku, ale aj v Európe, ma znepokojuje. Ale táto kniha bude oslovením slovenských ľavičiarov, akési slovo ľavičiarom súcim na slovo. Lebo pozorujem zmätok aj v ľavicových postojoch, nielen pesimizmus, ale aj negativizmus, spochybňovanie všetkých hodnôt, podliehanie rôznym konšpiračným teóriám, aj akúsi stratu kultúrno-civilizačnej ukotvenosti, zjednodušovanie, ale aj demagógiu, ba aj spiatočníctvo či vystrkovanie starých komunistických ba aj stalinistických rožkov. Ale iste budem prevažne hovoriť o tom, čo je pre ľavicu perspektívne, po akých cestách by podľa mňa mala kráčať. To je predsavzatie, hádam sa mi to podarí. Držte mi palce.
Niektorí ľudia vás považujú skôr za filozofa ako za politika. Ako sa teda pozeráte na súčasnú geopolitickú situáciu očami filozofa?
Rozporne, ako sa od Herakleita patrí. Je tu tendencia i túžba po multilateralizme a je to správna túžba. Ale prechod od tzv. unilateralizmu (dominancie USA) povedie ponajprv k multipolárnemu svetu, čo nie je nič iné ako vytvorenie viacerých mocenských pólov, ktoré sa budú pokladať za nepriateľov. Ak nebude tento proces podporený ochotou vybudovať celosvetové pravidlá, ktorými sa musí riadiť každý štát, ktorým sa bez výnimky musí podriadiť, tak multipolarita bude nebezpečne smerovať ku svetovým vojnám. Ak by išiel vývoj týmto smerom, dostaneme sa do situácie, keď raz budeme trpko hovoriť, kde sú tie zlaté časy americkej dominancie či unilateralizmu, ak chcete. Som zástancom silného celosvetového usporiadania, akejsi Humanopolis (ako som to nazval práve v tej mojej spomínanej knihe Europeanizmus). Európska únia – ak sa bude naďalej rozumne integrovať – by mohla byť vážnym hráčom pri tvorbe nového svetového usporiadania.
Na sklonku roka má väčšina ľudí tendenciu dávať si predsavzatia. Aké tu tie vaše?
V pracovnej oblasti trochu zabojujem v parlamente za vytvorenie Európskej spravodajskej služby. Skúsim spomínanú knihu Europeanizmus vydať v angličtine a to Slovo ľavičiarom súcim na slovo u nás doma. A v súkromnom živote – mám peknú zbierku originálnych rytín Bratislavy, ale sú väčšinou ešte v šuplíku. Skúsim ich dať zarámovať a povešať po byte. Taká malá bytová výstava.
