Všade špina, smrť a hromady tiel. Takto vyzerali krušné chvíle väzneného umelca v „záchytnom centre“ v Sýrii

    0
    Samiho skica zo "záchytného centra" v Sýrii. (Autor: repro foto BBC)

    Záľubou sýrskeho umelca je kreslenie a skicovanie, toto hobby si dokonca preniesol aj do svojej cely v „záchytnom centre“ asadovského režimu. Chvíle, keď mu nebolo dvakrát do smiechu, opísal reportérke BBC Line Sinjab.

    „Mal som dlhé kučeravé vlasy, keď ma zadržali prvýkrát. Tento moderný vzhľad bol pre vládu znamením, že patrím k spoluorganizátorom protestov. Bezpečnostný pracovník ma schmatol za vlasy a povedal svojmu šéfovi: Máme jedného zo spoluorganizátorov…“ vysvetľuje Sami okolnosti svojho prvého zadržania v roku 2011, keď sa krajinou prehnali protesty, ktoré viedli k povstaniu.

    Umelec ďalej opisuje cestu, ktorú prešiel od zadržania až po väznenie. V aute mu prikryli hlavu vrecom a ruky poriadne stiahli povrazom. Potom nasledovala nakladačka, keď s ním skončili, ocitol sa už v cele v „záchytnom centre“.  „Krvácal som, mal som polámané kosti a poškodené uši, preto som dosť zle počul. To miesto vyzeralo ako z Danteho pekla (Peklo je jedna zo súčastí diela Dante Alighieriho: Božská komédia). Boli ste neustále mučení a počuli ste nárek ľudí, ktorí zažívali to isté,“ Sami spomínal na svoje najťažšie chvíle.

    Režimu sa znepáčil aj po druhý raz a len tri mesiace strávil v zadržiavacej cele. Bol obvinený z teroristickej hrozby a ohrozovania štátnej bezpečnosti. Kým sa dostal pred súd vo väzení strávil dokopy deväť mesiacov.

    Počítanie mŕtvych

    Záchytný  tábor tvorili stovky ciel s rozmermi 3 x 4 metre, v ktorých sa tlačilo niekedy aj 70 nahých  a vychudnutých väzňov. „Zo suterénu nosili telá a hromadili ich pred nás na hŕbu. Každý deň tak pribudlo osem nových tiel. Po týždni sa mi podarilo k ním priblížiť a na čele jednej z mŕtvol bolo napísané číslo 5 530. O mesiac a pol bolo na ďalšom tele číslo 5 870,“ opisuje hrôzy Sami. Spočiatku sa mu z tiel dvíhal žalúdok a prvú noc nemohol ani zaspať. Potom, ako si spomína, už pri telách aj jedli.


    Samimu jeho kresby v určitom smere pomohli prežiť.

    Samimu jeho kresby v určitom smere pomohli prežiť.

    Umelec trávil svoj „voľný čas“ skicovaním. Na svojich kresbách tak zachytil hrôzy a situácie, ktoré by bez jeho talentu zostali len v spomienkach v jeho mysli. Vynášanie mŕtvol, šikanovanie od dozorcov, spolužitie s hromadami tiel… aj toto sa Samimu podarilo zachytiť na jeho kresbách.

    Nespoznala vlastného muža

    Samiho žena Fidaa zaplatila obrovské sumy, aby svojho manžela dostala zo „záchytného centra“ a ochránila ho tak pred mučením a istou smrťou. Musela v ňom vyhľadať kľúčovú osobu, ktorej mohla zaplatiť úplatok 3-tisíc  dolárov, aby bol Sami ušetrený od trýznenia. Cieľom bolo dostať umelca preč do „normálneho“ väzenia, kde by bol v akom-takom relatívnom „bezpečí“. Na nejaký čas stratila jeho stopu, bola zúfalá, nevedela, čo sa s jej mužom stalo, pretože jeden z jej kontaktov ju informoval, že „centrum“ údajne opustil. Nakoniec ho previezli do väzenia v Adre, kde mal čakať na súd.

    „Vyvolali jeho meno. Do miestnosti vstúpil nejaký človek. Nemohla som uveriť svojim očiam. Bol to úplne niekto iný, mal tretinu svojej pôvodnej váhy. Videli sme sa cez sklenú bariéru. Chcel ma pobozkať, dotknúť sa mojich rúk. Nevedela som, či mám plakať, alebo sa smiať,“ opisuje Fidaa reportérke svoje stretnutie s manželom. Počas deviatich mesiacov podstúpila 38 nebezpečných ciest do väzenia, aby sa s ním mohla stretnúť.

    Umelec preniesol svoje spomienky na papier pomocou kresieb.

    Umelec preniesol svoje spomienky na papier pomocou kresieb.

    Sami spomína, že sa na území Sýrie museli dvakrát sťahovať, pretože ich rodný dom bol vypálený. Umelec tvrdí, že až 40 členov jeho rodiny bolo zabitých prívržencami režimu. Vláda tvrdila, že sú to protiteroristické opatrenia. Sami tvrdí, že osobne nikdy žiadneho džihádistu ani radikála nevidel. To isté platí aj počas jeho väznenia v „záchytnom centre“.

    Umelec s rodinou v súčasnosti žije v bezpečí v Európe. „Cez všetok ten strach som sa snažil dostať hraním hudby a kreslením. Vďaka tomuto jedinému som prežil,“ vysvetľuje.

    Celé video so Samiho výpoveďou nájdete TU.

    - Reklama -