KSČM očividne stagnuje. Trochu bije do očí ten očividný pokoj poslaneckého klubu v národnom parlamente. Už má aj prezývku „spokojná eseročka“. Čo vy na to?
KSČM v súčasnosti charakterizuje obrovský rozpor medzi možnosťami strany a tým, ako sa tieto možnosti napĺňajú. Spoločnosť je z praxe politických strán frustrovaná a my to nevidíme. Nespokojnosť ľudí je značná a v radikálnosti pohľadov na problémy nás začína verejnosť predbiehať.
Ako sa pozeráte s odstupom desiatich rokov na zmenu vo vedení strany, keď Miroslava Grebeníčka vystriedal Vojtěch Filip? Ako hodnotíte uplynulú dekádu KSČM?
Je to etapa prešľapovania na mieste a zakopávania sa v pozíciách v krajoch a na miestach. Lenže „krajanci“ si nie príliš uvedomujú, že aj o nich rozhodne celkový, celoštátny imidž strany.
Napísali ste veľmi zaujímavú dvojdielnu prácu Nové čítanie Marxa. Je toto cesta pre stranu typu KSČM?
Áno, od začiatku som mal na mysli obnovu komunistického hnutia u nás a nielen u nás. Došlo totiž k úplnej dekapitácii ľavice a mizli kľúčové témy. Ľavica sa vyjadrovala k veciam okrajovým, ako sú práva sexuálnych menšín alebo animal welfare. Vidím to aj v politickej praxi svojej frakcie v Európskom parlamente.
Opomeňme vaše osobné problémy z minulých rokov aj švajčiarsky incident. O tom bolo napísané aj tendenčne dosť. Faktom je, že dokonca váš kolega z europarlamentu Jiří Maštálka v najsledovanejšej televízii vyzval, aby ste to v KSČM zabalili. Chce sa vás rodná strana naozaj zbaviť?
Rozhodne nie, na zasadaní ÚV KSČM z 12. decembra som dostal jasnú podporu ÚV. Je to pre mňa povzbudením a posilou pre ďalšie kroky.
Aj voliči majú možno iný názor. Asi málokto čakal, že v minuloročných voľbách do europarlamentu preskočíte dvoch svojich kolegov a zvolia vás. Predstavte svoju prácu v Európskom parlamente za uplynulý rok.
Pokračujem vo svojej práci v prospech priemyslu, vedy, inovácií, energetiky. Som podpredsedom výboru pre priemysel, výskum a energetiku a viceprezidentom Európskeho energetického fóra.
Ako vnímate migráciu? Aké riziká prináša toto novodobé sťahovanie národov?
Európska civilizácia stratí súdržnosť, ak sa bude v imigračnej politike pokračovať. Islam a európska civilizácia sú absolútne nezlučiteľné. Európska únia mala od začiatku postupovať podobne ako Austrálsky zväz, vracať lode späť. Merkelovej nebolo nápadné, že cesty migrantov sa nápadne kryjú s líniou drogových mafií do Európy? Príval imigrantov nie je spontánny, ale riadený proces. Stojí za ním americké a turecké služby. Cieľom je oslabenie a podriadenie Európskej únie. Raz sa dozvieme, čím držia kancelárku pod krkom.
Je zažehnaný ukrajinsko-ruský konflikt?
Nie je zažehnaný, je len zamrznutý. Ale aj to je lepšie ako prelievanie krvi. Andrej Gromyko svojho času vyhlásil, že je lepšie desať rokov vyjednávať ako jeden deň bojovať.
Pokladáte za šťastné ruské angažovanie sa v Sýrii?
Rusi sa boja rozšírenia islamizmu do svojho „mäkkého podbruška“, na Kaukaz a do Strednej Ázie. Aj v samotnej Ruskej federácii je veľa moslimov a Putin ich islam nazval s istou mierou zveličenia „osvieteným islamom“, keď hovoril pri otvorení novej, obrovskej mešity v Moskve, kde asistovali Abbás a Erdogan.
S islamským radikalizmom musí Európa trvalo počítať. Islamisti majú náboženstvo, ideu a mienia za ňu položiť i život. Ultraliberálna, v podstate konzumom paralyzovaná Európa proti tomu nemá recept. Máte ho vy?
Masaryk hovoril o tom, že štáty sa udržiavajú tými ideami, na základe ktorých vznikli. Európa sa musí jednoducho prebudiť z multikultúrnych ilúzií, multikulturalizmus sa ako politická stratégia neosvedčil. Aj Merkelová o tom hovorila a hovorí. Ale jej prax je opačná. Postmoderna zomrela už na bojiskách v Juhoslávii. Je čas presadzovať neomodernu, novú koncepciu spoločenskej racionality. Myslím ale, že to už je za rámcom neoliberálneho kapitalizmu.
Európa stojí na kresťansko-antických základoch. Je tu vôbec nejaký silný duchovný smer, ktorý by – okrem nacionalizmu – mohol ešte Európanov zjednotiť? Alebo nadchádza po starorímskom vzore koniec a barbari s nami nebudú mať veľa práce?
Záchranou európskej industriálnej civilizácie môže byť, ako hovorí ruský ekonóm a analytik Michail Chazin, „nový červený projekt“. Marxizmus znovu dostáva šancu a bude vystupovať ako dedič antiky aj kresťanstva. Málokto vie, že Marx povedal, že kresťanstvu musíme mnohé odpustiť, lebo nás naučilo milovať deti. Ide o to, zachrániť a rozvíjať priestor pre dôstojnosť človeka. Musí sa vrátiť pátos pravdy. A pravda nie je bod, pravda je vektor. Musí za ňou byť cítiť vôľa a nasadenie. My nie sme vlastníci pravdy. Pravda má nás.
Autor: Josef Petrů
